Podľa organizácií nejde o ojedinelé prípady, ale o systematický trend. Politici a predstavitelia verejných inštitúcii čoraz častejšie nahrádzajú vecnú diskusiu diskreditáciou občianskej spoločnosti, šírením neoverených tvrdení a urážkami.

Jedným z posledných incidentov je vyjadrenie zástupcov Národného parku Veľká Fatra na adresu iniciatívy My sme les: “Správa národného parku sa nemôže riadiť pseudovedeckými politickými naratívmi extrémistických občianskych združení, ktoré majú politické pozadie.” Občianske organizácie odsudzujú takéto verbálne útoky na ochranárov a zvažujú aj právne kroky.

V súvislosti s útokmi na ochranárov sa organizácie obrátili aj na Michaela Forsta, osobitného spravodajcu OSN pre environmentálnych obhajcov podľa Aarhuskeho dohovoru. Sleduje a posudzuje prípady, keď jednotlivci alebo organizácie obhajujúce životné prostredie čelia obmedzeniam, nátlaku alebo odvetným opatreniam, a usiluje sa o ochranu ich práv.

„Môžeme spolu nesúhlasiť, to je prirodzená súčasť demokracie. Šírenie nepravdivých informácií a nálepkovanie ľudí, ktorí sa venujú ochrane prírody, za extrémistov avšak ohrozuje samotné základy verejnej diskusie a rozporuje medzinárodné ľudskoprávne záväzky Slovenskej republiky. Nepretržitá nepriateľská atmosféra môže viesť k ďalšej dehumanizácii a eskalácii obťažovania. Napokon, zmenšujúci sa občiansky priestor poškodí ochranu prírody aj ľudí žijúcich v dotknutých oblastiach,“ upozorňuje Lenka Vestenická – Slovenské národné stredisko pre ľudské práva

Mimovládne organizácie pritom iba reagujú na zhoršujúce sa podmienky, na konkrétne rozhodnutia v oblasti ochrany prírody a obmedzovanie priestoru pre občiansku participáciu.

Zistenia SNSĽP z roku 2025 potvrdzujú, že aktivisti často čelia dezinformáciam, ohováraniu, verbálnym útokom, zastrašovaniu či dokonca fyzickým incidentom. Analýza komunikácie oficiálnych účtov MŽP SR na sociálnej sieti Facebook ukázala, že až 93 % statusov, v ktorých sa zmieňuje občiansky sektor, zobrazuje organizácie alebo jednotlivcov v negatívnom kontexte.

“Vyzývame verejných predstaviteľov, aby upustili od nepravdivých a dehonestujúcich označení a vrátili sa k vecnej a rešpektujúcej diskusii. Pokračovanie súčasného trendu môže viesť k ďalšej eskalácii napätia, obťažovania a oslabeniu občianskej spoločnosti. Spôsob, akým sú ľudia činní v ochrane životného prostredia slovne napádaní a spochybňovaní je ďaleko za mierou korektnej komunikácie a nemá mať v demokratickej spoločnosti miesto,” uviedla Lucia Szabová z iniciatívy Zelená väčšina.

Organizácie požiadali listom osobitného spravodajcu OSN pre environmentálnych obhajcov podľa Aarhuskeho dohovoru o podporu pri ochrane ľudských práv.

Osobitný spravodajca môže po podaní oficiálne podnetu ochrancami a ochrankyňami ľudských práv a jeho vyhodnotení rozhodnúť o povinnosti signatárskej krajiny prijať neodkladné opatrenia, vydať odborné stanovisko, posunúť prípad do pozornosti iným orgánom OSN alebo využiť iné diplomatické kroky. Veríme však, že politici a predstavitelia verejných inštitúcii začnú vo svojom verejnom prejave neodkladne konať v súlade s medzinárodnými ľudskoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky.

Doplňujúce info:

Aarhuský dohovor zaväzuje signatárske štáty, vrátane Slovenskej republiky, k ochrane práv kohokoľvek z ich obyvateľov hájiť svoje práva, práva svojej komunity, obce či regiónu žiť v priaznivom životnom prostredí. Štáty majú vytvárať mechanizmy, ktoré zabránia ohrozovaniu bezpečia a obmedzovaniu práv osôb v dôsledku ich angažovanosti v témach ochrany životného prostredia v súlade s Aarhuským dohovorom.

Článok Občianske organizácie a národná ľudskoprávna inštitúcia upozorňujú na útoky na ochranárov je zobrazený ako prvý na Zelenavacsina.sk.

Podľa vyjadrení bývalého riaditeľa Tatranského národného parku Petra Olexu bol štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR opakovane upozornený, že súčasný návrh zonácie TANAPu je neodborný. Pritom zdôraznil, že v prípade schválenia zonácie v nezmenej podobe sa spustí úpadok národného parku.

Peter Olexa upozornil Filipa Kuffu, že zaradenie zjazdoviek do zóny D umožní predaj alebo zámenu pozemkov pod nimi. Uviedol tiež, že národný park takto môže prísť o finančné zdroje z prenájmu. Zároveň zazneli aj tvrdenia o ústnych usmerneniach súvisiacich so zonáciou, ktoré Kuffa odmietal dať písomne, a vyvíjaní nátlaku na vedenie Správy TANAP-u zo strany štátneho tajomníka. 

„Tieto skutočnosti vyvolávajú vážne pochybnosti o odbornosti, zákonnosti a transparentnosti prebiehajúcich procesov zonácií národných parkov. Je zjavné, že rozhodnutia, ktoré majú chrániť prírodu, sú prispôsobené rôznym záujmovým skupinám a iným postranným cieľom. Takýto postup zo strany ministerstva považujeme za absolútne neprijateľný,” upozorňuje Rastislav Mičaník z organizácie Aevis.

„Vyzývame preto ministra Tomáša Tarabu, aby návrhy zonácií prepracovali. Štátne pozemky v národných parkoch nesmú byť účelové zaradené do zóny D, aby sa  tým nevytváralo riziko ich prevodu na súkromné subjekty a neriskovala strata príjmov z ich prenájmu. Ministerstvo by malo konať vo verejnom záujme v prospech ochrany prírody a nie v záujme developerov,” zdôrazňuje Marek Kuchta z Iniciatívy My sme les.

„Je namieste otázka, či sa podobné praktiky ako v prípade TANAPu nevyskytli aj pri zonáciách v ďalších národných parkoch. Ochranári a vedci sa od začiatku procesu zonácií snažia presadzovať riešenia založené na odborných stanoviskách. Ich názory sú však ignorované. Ministerstvo neháji záujmy ochrany prírody a ohrozuje stovky miliónov eur z Plánu obnovy pre Slovensko. Teraz to potvrdzujú aj vyjadrenia bývalých zamestnancov národných parkov,” informuje Lucia Szabová z iniciatívy Zelená väčšina.

Je najvyšší čas, aby Ministerstvo životného prostredia SR konalo transparentne, odborne a v záujme ochrany prírodného dedičstva Slovenska. Ochranári preto žiadajú prepracovanie zonácií a zapracovanie odborných pripomienok tak, aby bola zabezpečená kvalitná ochrana prírody a zároveň aby Slovensko mohlo čerpať finančné prostriedky z Plánu obnovy.

Článok Ochranári vyzývajú na prepracovanie zonácií národných parkov. Reagujú na škandál so zonáciou TANAPu je zobrazený ako prvý na Zelenavacsina.sk.

Ochranárske organizácie My sme les, Zelená väčšina, Aevis, WWF Slovensko, Prales a SOS/Birdlife k Tarabovmu návrhu zonácie spísali 42 stranovú hromadnú pripomienku, v ktorej kritizujú aj umožnenie ťažby dreva na väčšine územia Národného parku Nízke Tatry. Upozorňujú, že ani jedna dolina nezostane úplne chránená pred zásahmi motorových píl. 

“Návrh ministerstva nevyzerá ako snaha o zlepšenie ochrany národného parku, ale o uprednostnenie ťažby dreva nad rámec rozumného kompromisu či snahy o zosúladenie turizmu, hospodárskych aktivít a života miestnych ľudí s ochranou prírody,” upozorňuje Milan Olekšák z iniciatívy My sme les.

Predložený návrh ohrozuje aj vzácne staré lesy, biotopy hlucháňa hôrneho a otvorí dvere poľovačkám v územiach dnešných rezervácií. V zonácii je bezdôvodne navrhnuté aj zmenšenie ochranného pásma okolo národného parku o 50 tisíc hektárov. Výhradu voči tomu má napríklad úrad vlády, ministerstvo investícii či samosprávne kraje. Z národného parku má dokonca vypadnúť časť územia európskeho významu.

“Dlhodobo upozorňujeme, že takéto zlé zonácie týkajúce sa štyroch národných parkov nás môžu stáť milióny eur, o ktoré prídeme z plánu obnovy. Toto už nie je iba záležitosť ministra Tarabu, toto by malo v čase konsolidácie trápiť aj ministra Druckera aj premiéra Fica, ktorí o tom rozhodujú v týchto dňoch. Ak nechcú prísť o peniaze z EÚ, ak nechcú riskovať pokuty, musia upraviť zonácie tak, aby nešli proti našim záväzkom a boli aj odborne správne,” zdôrazňuje Lucia Szabová z iniciatívy Zelená väčšina.

Organizácie sú pripravené s rezortom životného prostredia o pripomienkach diskutovať na rozporovom konaní v stredu 11. marca 2026, kde predložia relevantné argumenty. Stále existuje šanca na opravu zonácii tak, aby sme neprišli o európske peniaze. Ochranári zdôrazňujú, že zonácia národného parku musí byť zákonná, odborne podložená a musí reálne chrániť najcennejšie prírodné dedičstvo Slovenska pre budúce generácie. 

Článok Vyše 11 000 ľudí podporilo hromadnú pripomienku k návrhu zonácie Nízkych Tatier  je zobrazený ako prvý na Zelenavacsina.sk.

Najvýraznejším problémom navrhovanej zonácie je umožnenie ťažby dreva na väčšine územia Národného parku Nízke Tatry. Ochranári upozorňujú, že ani jedna dolina nezostane úplne chránená pred zásahmi motorových píl. Predložený návrh tiež ohrozuje vzácne staré lesy, biotopy hlucháňa hôrneho a otvorí dvere poľovačkám v územiach dnešných rezervácií. Je tiež v rozpore s platnou legislatívou aj medzinárodnými záväzkami Slovenska a neposkytne dostatočnú ochranu územiam európskeho významu.

“Vnímame naozaj kriticky, že tento návrh skôr vyzerá ako plán na vytvorenie lesného závodu, kde sa má najmä ťažiť drevo a nie ako snaha o zlepšenie ochrany národného parku. Vo všetkých zonáciách sa stretávame s uprednostnením iných záujmov, ako je ochrana prírody, a to nad rámec akéhosi rozumného kompromisu či snahy o zosúladenie turizmu, hospodárskych aktivít a života miestnych ľudí s ochranou prírody,” upozorňuje Milan Olekšák z iniciatívy My sme les

Ako ďalej dodal, pri nedostatočnej ochrane nejde o malé rozlohy. V prísne chránenej zóne chýba biotop hlucháňa na území vo veľkosti okresného mesta.

“Ak les nie je prísne chránený, môže v ňom ľahko prebehnúť devastačná ťažba dreva ako nedávno v Studienci, kde bol vyrúbaný les s 200- až 300-ročnými stromami. V národnom parku bude nechránených vyše 67 % rozlohy a nebude garantovaná ochrana všetkým starým lesom, čiže podobné scenáre sa napriek novej zonácii budú môcť opakovať,” doplnil ho Marek Kuchta, bývalý riaditeľ Národného parku Nízke Tatry, ktorý je k novej zonácii rovnako veľmi kritický.

Tiež je zarážajúce, že znižovanie ochrany sa dotýka zjazdoviek, kde by sa po novom umožnilo aj používanie chémie či osvetlenia a uľahčil ich prevod do súkromných rúk, v prípade, že ležia na štátnych pozemkoch. Pridávajú sa však aj lokality, ako sú lesy a lúky, kde už vôbec neexistuje dôvod na preradenie do zóny D s najnižšou ochranou.  

“Scenár problémov zonácií národných parkov sa opakuje aj pri Nízkych Tatrách. Ohrozuje čerpanie Plánu obnovy a odolnosti, nepochopiteľne znižuje ochranu území NATURA 2000 a znižuje ochranu na najnižší stupeň v lokalitách, kde na to nie je dôvod. Minister Tomáš Taraba tak Slovensko vystavuje riziku straty financií, pokutám a najmä ignoruje podstatu toho, prečo vlastne zonácie robíme. Aby sme konečne kvalitne chránili naše národné parky,” zdôrazňuje Lucia Szabová z iniciatívy Zelená väčšina.

Návrh zonácie ohrozuje aj chránené vtáčie územie Nízke Tatry a je v rozpore s európskou smernicou o vtákoch. Schválenie môže negatívne ovplyvniť druhy ako orol skalný, žltochvost lesný, pôtik kapcavý, kuvičok vrabčí, bocian čierny či ďateľ trojprstý.

Organizácie zdôrazňujú, že zonácia národného parku musí byť zákonná, odborne podložená a musí reálne chrániť najcennejšie prírodné dedičstvo Slovenska pre budúce generácie.

Podpísať hromadnú pripomienku ochranárskych organizácii je možné tu: https://tinyurl.com/napant

Mapa zobrazuje, kde všade bude podľa plánovanej zonácie v Národnom parku Nízke Tatry možná ťažba dreva či zásahy. Žiaľ, je to väčšina územia národného parku! Hrubá zelená čiara je hranica národného parku, červeným šrafovaním sú označené územia s možnou ťažbou alebo zásahmi. Tieto predstavujú až 67 % plochy národného parku.

Článok Nízke Tatry v ohrození: nová zonácia umožní ťažbu dreva a zásahy na 67 % plochy národného parku je zobrazený ako prvý na Zelenavacsina.sk.

Bratislava, 23.2.2026 – Ochranárske organizácie My sme les, WWF Slovensko, Aevis, SOS/BirdLife Slovensko a Zelená väčšina upozorňujú na vážne nedostatky a škandalózne stavebné zámery v predloženom návrhu zonácie Tatranského národného parku (TANAP). Zámer, ktorý práve prechádza medzirezortným pripomienkovým konaním, nerešpektuje zákon o ochrane prírody ani medzinárodné štandardy pre národné parky a zároveň ohrozuje plnenie Plánu obnovy a odolnosti.

„V návrhu sme objavili nové plochy pre zjazdovky, lanovky a stavebné objekty, niektoré dokonca v aktuálne najvyšších stupňoch ochrany a v nedotknutých lokalitách naprieč Tatrami aj v Roháčoch. Ide o stovky hektárov lesov a biotopov, často na štátnych pozemkoch, ktoré by pri realizácii týchto zámerov museli byť v národnom parku vyrúbané alebo zastavané,“ uviedol Milan Olekšák z iniciatívy My sme les.

Mnohé z navrhovaných rozšírení lyžiarskych areálov sa nachádzajú v blízkosti stredísk prevádzkovaných spoločnosťou Tatry mountain resorts (TMR). Podľa ochranárov to vyvoláva vážne otázky o tom, v koho prospech je zonácia pripravovaná. 

Navrhované rozvojové plochy nie sú zahrnuté v územných plánoch, niektoré sú dokonca v rozpore s územnými plánmi VÚC a súvisiace zámery neprešli posudzovaním.

Ohrozenie štátnych pozemkov a chýbajúca transparentnosť

Osobitným problémom je preradenie štátnych pozemkov pod zjazdovkami na Štrbskom Plese, v Tatranskej Lomnici či Zverovke-Spálenej do zóny D s najnižším stupňom ochrany. Ide o viac než sto hektárov.

„Zníženie stupňa ochrany otvára dvere terénnym úpravám, použitiu chémie či osvetlenia bez nutnosti súhlasov úradmi. No predovšetkým presunutím do zóny D prestáva platiť zákaz prevodu štátnych pozemkov na iné subjekty. Štát by tak mohol prísť o majetok v hodnote miliónov eur aj o stabilné ročné príjmy z prenájmu – a to v národnom parku,“ upozornil ďalej Marek Kuchta z iniciatívy My sme les.

Organizácie zároveň vyzývajú na transparentnosť: „TANAP a Ministerstvo životného prostredia by mali jasne oznámiť, pre koho sú jednotlivé rozvojové plochy určené a na základe rokovaní s kým boli do zonácie často na poslednú chvíľu zapracovné. Ako príklad uvádzame novo nakreslené zjazdovky, plochy v blízkosti lyžiarskych areálov alebo rozvojové plochy v sedle Zábrať v Roháčoch,“ doplnil Jozef Ridzoň z organizácie SOS/BirdLife Slovensko.

Rozpor so zákonom aj medzinárodnými štandardami

Návrh zonácie nedosahuje zákonom požadovaných minimálne 75 % územia v zónach A a B (§ 30 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z.) a nespĺňa ani medzinárodný štandard pre národné parky podľa IUCN – kategórie II, ku ktorému sa podľa predloženej dokumentácie hlási. Znižuje tiež stupeň ochrany v územiach európskeho významu NATURA 2000, čím porušuje záväzky Slovenska voči EÚ. Návrh zonácie navyše ruší prísnu ochranu ikonických tatranských tokov a plies, ako sú rieka Belá, Studený potok, Biela voda, Štrbské pleso či Ťatliakovo jazero.

„V oblasti Ťatliakovho jazera a Roháčskej doliny si nedovolili odsúhlasiť rozvoj ani predstavitelia komunistického režimu. Megalomanské zámery z obdobia normalizácie vtedy úrady neschválili, ostali po nich len široké cesty Roháčskou dolinou. Je smutné, že sa opäť vracajú v najcennejšej časti západných Tatier nápady, ktoré môžu zničiť nielen prírodné hodnoty, ale aj pre turistov veľmi príťažlivé sedlo Zábrať, ktoré poskytuje azda najkrajšie výhľady v západných Tatrách,“ dopĺňa Ridzoň.

Riziko pre Plán obnovy a milióny eur

Zonácia je podľa ochranárov v rozpore s Plánom obnovy a odolnosti. Slovensko sa v ňom zaviazalo chrániť staré lesy a pralesy, ako aj biotopy ohrozeného hlucháňa hôrneho. Návrh však podľa analýzy ochranárov nechráni tisíce hektárov starých a prirodzených lesov a až štvrtinu biotopov hlucháňa. Neplnenie míľnikov Plánu obnovy a odolnosti ohrozí schválenie ďalšej platby pre Slovensko, ktorej výška podľa oficiálnej informácie k príslušnej 8. platbe z Plánu obnovy predstavuje 735 miliónov eur.

Kritika zo strany vedcov a výzva verejnosti

Voči aktuálnemu návrhu zonácie sa verejne vyjadrili aj vedci zo Slovenskej akadémie vied a z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave aj ďalších akademických inštitúcií, ktorí upozorňujú na odborné nedostatky návrhu a riziká pre ochranu biodiverzity v národných parkoch. Pripomienky požadujúce opravu návrhu zonácie pripravené iniciatívou My sme les, WWF Slovensko, SOS/BirdLife Slovensko, Aevis, Prales o.z. a Zelená väčšina podporilo viac ako 15 000 občanov a organizácie ich dnes doručia Ministerstvu životného prostredia.

¹ S. 17, kap. 1.3. Projekt ochrany- TANAP 11.02.2026_FINAL.docx

Doplňujúce informácie:

Tlačová správa My sme les z 2.2.2026 k hrozbe prevodu štátnych pozemkov pod zjazdovkami: https://mysmeles.sk/aktuality/dalsia-slayada-stat-chce-zjednodusit-prevod-statnych-zjazdoviek-v-narodnych-parkoch-moze-prist-o-pozemky-za-miliony/ 

Link na grafiky k voľnému použitiu v médiách:

• Mapy rozvojových plôch navrhnutých v zonácii – zjazdovky / lyžiarska infraštruktúra (zdroj: My sme les)
• Viualizácia výstavby na rozvojových plochách v Roháčoch v nedotknutej lokalite v sedle Zábrať (zdroj: Zelená väčšina)

Zverejnený návrh zonácie:

Pripomienkovaný materiál (nariadenie vlády): https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2026/62 

Podklad pre nariadenie vlády (projekt ochrany):

Článok Návrh zonácie TANAP-u: stovky hektárov nových zjazdoviek a rozvojových plôch je zobrazený ako prvý na Zelenavacsina.sk.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba a štátny tajomník Filip Kuffa dnes zverejnili reakciu na informácie zverejnené v článku na Denníku N, kde tvrdia, že informácie o znižovania stupňa ochrany v ochrannom pásme Tatranského národného parku sú nepravdivé. Tento bod sa nachádza aj v pripomienkach mimovládnych organizácií My sme les, WWF Slovensko, Aevis, OZ Prales, SOS/Birdlife a Zelenej väčšiny. Tie vychádzajú z predloženého návrhu a trváme na tom, že sú pravdivé. Na túto skutočnosť organizácie upozorňovali kompetentné úrady už v septembri 2025 v prvom kole pripomienok a napriek tomu sa tento stav v návrhu nezmenil.

“My v našich pripomienkach vychádzame z dokumentácie, ktorú zverejnil envirorezort. Odporúčame vedeniu ministertva životného prostredia si vlastné návrhy opätovne preštudovať. Ak nechcú znižovať stupeň ochrany v týchto lokalitách, treba ho jednoducho opraviť. Napokon, na to slúži aj medzirezortné pripomienkové konanie, aby sa odstránili chyby. V našich pripomienkach majú detailné informácie, vrátane konkrétnych parciel. Opakovane na túto skutočnosť upozorňujeme. Ministerstvo sa môže inšpirovať tým, ako má správne vyzerať dotknutá príloha napríklad v nedávno zverejnenom návrhu zonácie Malá Fatra,” povedal Milan Olekšák z My sme les.

Organizácie tiež upozorňujú, že reakcia vedenia MŽP demonštruje, ako debata o zonácii národných parkov nie je postavená na faktoch a odborných argumentoch. Prínosom by bolo, keby sa vedenie snažilo venovať kvalitnému návrhu so zapojením odborníkov, konštruktivnej diskusii o pripomienkach  a nevyvolávalo nenávisť, ktorú smerujú na novinárov, ktorí len informujú o faktoch jasne popísaných v návrhu.

Článok Reakcia na vyjadrenia ministra životného prostredia Tomáša Tarabu a štátneho tajomníka Filipa Kuffu k informáciám o navrhovanej zonácii TANAP. je zobrazený ako prvý na Zelenavacsina.sk.

18. 2. 2026 – Ochranárske organizácie My sme les, OZ Prales, WWF Slovensko, Aevis, SOS/BirdLife a Zelená väčšina spustili zber podpisov pod pripomienky k návrhu zonácie Tatranského národného parku. Podľa ochranárov je predložený materiál v rozpore so zákonom, medzinárodnými záväzkami Slovenska a v praxi vedie k oslabeniu ochrany najcennejších častí nášho najstaršieho národného parku. 

V pripomienkach odborníci z organizácií upozorňujú, že navrhovaná zonácia obsahuje niekoľko závažných nedostatkov. Týkajú sa nedostatočného zaradenia území do najprísnejšej ochrany a to až v celkovej výmere takmer 7000 hektárov. Ide pritom o lokality, ktoré má Slovensko povinnosť chrániť aj kvôli záväzkom v Pláne obnovy a odolnosti. Na ďalších miestach sa dokonca neodôvodnene znižuje ochrana územia, čo otvára priestor úplne novým zjazdovkám a developerským projektom. 

“Vysoké Tatry sú symbolom Slovenska a jedným z najhodnotnejších území v strednej Európe a verili sme, že aspoň táto zonácia bude rešpektovať prioritu ochrany prírody a to na základe odborných znalostí. Vidíme však opak. Na viac ako 6 tisíc hektárov biotopov sa ochrana prírody znižuje, dokonca v podhorských oblastiach ministerstvo úplne ruší 13 prírodných rezervácií. Zdá sa, že tu prevládli záujmy úzkej skupiny developerov,“ upozorňuje Milan Olekšák z iniciatívy My sme les.

Medzi lokality, kde sa ruší prísna ochrana patria tatranské riečky Belá, Biela Voda a Studený potok. Rozvojové zámery zas ohrozujú biotopy kosodreviny v Lomnickom sedle, kamzíky a svište v Salatínskej doline a v okolí Roháčskych plies. Nová zjazdovka je nakreslená aj v Spálenom žľabe. Ochranári žiadajú zachovať aj prísnu ochranu tatranských plies – Ťatliakovho jazera a Štrbského plesa. 

Tak ako pri návrhoch zonácií Polonín a Malej Fatry, aj v prípade TANAPu ministerstvo životného prostredia riskuje stratu financií z Plánu obnovy a odolnosti. Časť biotopov kriticky ohrozeného hlucháňa hôrneho zostáva mimo najprísnejšej zóny, a to napriek rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ a schválenému Programu záchrany hlucháňa. Rovnako v prísnej ochrane chýbajú tisíce hektárov starých a prirodzených lesov. 

“Vedenie ministerstva pri každom návrhu ignoruje naše záväzky z Plánu obnovy. To už nemôžeme považovať za nejakú chybu ale cielenú sabotáž. Keď už nie je prioritou ministra Tarabu a štátnych tajomníkov ochrana našej najvzácnejšej prírody, tak by im malo záležať aspoň na tom, aby sme ako Slovenská republika neprišli o financie z Plánu obnovy alebo neplatili pokuty za porušovanie iných predpisov. Toto je však konanie, ktoré jednoznačne ide proti slovenským záujmom, hodnotám aj elementárnej hrdosti na naše bohatstvo,” doplnila Lucia Szabová z iniciatívy Zelená väčšina.

Ako ďalej dodalareforma národných parkov mala priniesť po rokoch konečne prvý krok k skutočnej ochrane našich najvzácnejších území a napraviť rokmi ignorované nedostatky v systematickej ochrane prírody na Slovensku. 

“Tieto zonácie však neprinášajú jasné pravidlá fungovania národných parkov s dlhodobou víziou postupného rozvoja, ktoré budú prínosom pre širokú verejnosť ale často selektívne nezmyselné zóny, ústupky malým záujmovým skupinám a hľadanie spôsobov, ako chrániť menej. Výsledkom bude oslabenie ochrany biotopov, vzácnych druhov, pokuty a strata financií. Chceme, aby zonácia Tatranského národného parku bola zákonná, odborná a skutočne chránila prírodu, kvôli ktorej Tatry národným parkom sú,” uzavrel Olekšák.

Podpis hromadnej pripomienky je možný tu: 

Článok Zonácia TANAPu: nové zjazdovky, zánik rezervácií a ignorovanie vzácnych území je zobrazený ako prvý na Zelenavacsina.sk.

Dnes sa malo uskutočniť druhé kolo rozporového konania k návrhu Ministerstva životného prostredia SR na udelenie štatútu významnej investície projektu PVE Málinec. Zástupcovia obyvateľov z lokality Čechánky, ako aj organizácie, ktoré podali hromadnú pripomienku, stále namietajú zásadné procesné, environmentálne aj ekonomické nedostatky návrhu. Pripomenuli, že nejde o prvý pokus presadiť tento projekt. Ministerstvo návrh už predtým predložilo ako strategickú investíciu bez ukončenia procesu. Taraba sa ho teraz snaží otvoriť znova, v inom režime, bez toho, aby boli vyhodnotené predchádzajúce výhrady. 

Ľudia z Čechánok hovoria o ohrození svojich domovov, zdrojov pitnej vody aj o zásahu do krajiny, s ktorou sú celý život spätí. „Minister sa opäť vyhol tomu, aby sa nám pozrel do očí. Je to hanba, že nás, ktorí máme byť priamo ohrození projektom, zavolá do Bratislavy, aby nás po jednej minúte vyhodil. Pre nás to nie je abstraktný energetický projekt, ale otázka toho, či budeme môcť ďalej normálne žiť tam, kde sme vyrastali,“ uviedol Tomáš Erdődy z OZ Čechánky. Upozorňujú, že štát s nimi nevedie skutočný dialóg a o projekte sa dozvedajú najmä z médií, nie od jeho predkladateľov.

Klimatická koalícia odmieta argument ministerstva, že ide o projekt na podporu obnoviteľných zdrojov energie. Podľa nich je zdôvodnenie, že PVE Málinec má slúžiť na dekarbonizáciu energetiky a plnenie klimatických cieľov, zavádzajúce. 

„Minister, ktorý dlhodobo legislatívne aj politicky brzdí rozvoj veternej, slnečnej či geotermálnej energie, dnes pri kontroverznom projekte siaha po „klimatickej karte“. Ak to vláda s obnoviteľnými zdrojmi myslí vážne, mala by najprv odstrániť bariéry pre ich systematický rozvoj a podporovať riešenia, ktoré sú férové k ľuďom a citlivé k prírode. Prečerpávacia elektráreň Málinec tieto podmienky nespĺňa. Ide o projekt, ktorý môže poškodiť ľudí, prírodu aj verejné financie, a preto nemá byť označený za významnú investíciu,“ uviedla Lucia Szabová z Klimatickej koalície. 

Na nedostatok odbornej diskusie upozorňuje aj Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI). Podľa SAPI štát doteraz nepredložil analytické podklady, ktoré by preukázali energetickú potrebu projektu ani jeho ekonomickú efektívnosť v porovnaní s inými možnosťami stabilizácie elektrizačnej sústavy.

„Prečerpávacie elektrárne môžu mať v energetike svoje miesto, ale iba vtedy, ak sú výsledkom riadneho plánovania a verejnej odbornej diskusie. V prípade projektu Málinec minister Taraba najprv politicky rozhodol a až následne hľadá argumenty. Takýto postup je presne opačný, než aký si vyžaduje moderná energetická politika,“ uviedol Ján Karaba, riaditeľ SAPI.

Zároveň upozornil, že Slovensko má dlhodobo nevyužitý potenciál flexibilných zdrojov, akumulácie a riadenia spotreby: „Skôr než štát pristúpi k projektu s veľkým zásahom do územia a života miestnych ľudí, mal by transparentne vyhodnotiť aj alternatívy – od batériových úložísk až po odstraňovanie bariér pre obnoviteľné zdroje energie.“

Článok Taraba dnes ušiel z rokovania o PVE Málinec – Látky bez obhájenia projektu ako významnej investície pred zástupcami verejnosti je zobrazený ako prvý na Zelenavacsina.sk.

Podľa ochranárov je návrh zonácie Malej Fatry v rozpore so zákonom o ochrane prírody, našimi záväzkami voči EÚ a dokonca popiera zmysel samotného národného parku. Do najprísnejšej zóny A je zaradených len 32,6 % územia (namiesto 50 %), pričom rozsiahle územia starých lesov a biotopov ohrozených druhov sú zaradené do zón, kde nebudú adekvátne chránené a kde sa budú môcť vykonávať hospodárske aktivity a ťažba dreva. 

“Návrh zonácie Národného parku Malá Fatra nie je z hľadiska ochrany najcennejších území dostatočný. Tak, ako v Poloninách, ani tu ministerstvo dostatočne nezabezpečuje zonáciou hlavný cieľ a účel národného parku. Návrhu chýba jasná vízia, ktorá má park priblížiť medzinárodným kritériám a nie je v súlade ani s podmienkami vyplývajúcimi z Plánu obnovy a odolnosti Slovenska,” uviedla Miroslava Plassmann z WWF Slovensko.

Závažným problémom je aj nedostatočná ochrana biotopov hlucháňa hôrneho. V návrhu chýba viac než 220 hektárov biotopov, ktoré mali byť zaradené do bezzásahovej zóny. To je v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora EÚ, s Plánom obnovy a aj v rozpore s Programom záchrany hlucháňa, ktorý schválilo Tarabove Ministerstvo životného prostredia SR. 

“Veľmi kriticky vnímame, že návrh dokonca znižuje stupeň ochrany v území NATURA 2000, napríklad vo Vrátnej doline. To môže viesť k ohrozeniu chránených biotopov a druhov európskeho významu a zhoršiť pozíciu Slovenska v prebiehajúcich konaniach pre porušenie práva EÚ. Je neprijateľné, aby štát pri vyhlasovaní národného parku oslaboval ochranu území, za ktoré nesie medzinárodnú zodpovednosť. Návrh tiež ohrozuje ciele ochrany vtáčieho územia Malá Fatra (CHVÚ), ktoré je kľúčové pre ikonické a vzácne vtáčie druhy ako muchárik malý, ďateľ bielochrbtý či sova dlhochvostá,“ dodáva Jozef Ridzoň z organizácie SOS/Birdlife Slovensko.

“Nielenže sme sa návrhom zonácie dostatočne nepriblížili k splneniu medzinárodných kritérií pre národný park, ale mimo prísnej ochrany ostane až 2 219 ha starých lesov. Až takmer 800 ha z nich je starších ako 150 rokov. Je to pre nás nepochopiteľné o to viac, že k ich zaradeniu do najprísnejšie chránenej zóny sa Slovensko zaviazalo podpisom revidovaného dokumentu Plánu obnovy. Zbytočne tým riskujeme problémy pri čerpaní európskych peňazí,” dopĺňa Marián Jasík z občianskeho združenia PRALES. 

Návrh zonácie Malej Fatry nepochopiteľne rozširuje najslabšie chránenú zónu D a to dokonca aj na lesy a lúky s výskytom chránených rastlín európskeho významu ako sú klinček lesklý a zvonček hrubokoreňový. V budúcnosti tu hrozí napríklad umiestňovanie solárnych parkov na nevyužívaných zjazdovkách, výstavba vyhliadkových veží, bufetov, hotelov, či bobových dráh, ktoré budú celoročne poškodzovať vzácne biotopy a druhy. 

“ S vážnym znepokojením sledujeme, ako v zonácii ministerstvo rozširuje zónu D, kam by mali patriť iba zastavané a výrazne zmenené územia. Teraz je zóna D zneužívaná na to, aby naoko zostala veľkosť Národného parku Malá Fatra zachovaná, ale v slabo chránenom území sa umožnia developerské aktivity. Z Vrátnej doliny sa tak môže stať druhá Demänovská dolina, kde živelná výstavba zdevastovala prírodu,” uzavrel Milan Olekšák z iniciatívy My sme les.

Ochranárske organizácie dôrazne nesúhlasia s oslabením ochrany prírody a porušovaním medzinárodných záväzkov v Národnom parku Malá Fatra a preto pripravili k návrhu zonácie hromadnú pripomienku. Pod jej znenie sa môže podpísať aj verejnosť najneskôr do 16. januára 2026. Následne by o týchto pripomienkach s ochranármi a zástupcami verejnosti malo rokovať Ministerstvo životného prostredia SR. Či ich zásadné požiadavky ministerstvo akceptuje je však vzhľadom na jeho postoje k zonáciám veľmi otázne.

Článok Návrh zonácie Malej Fatry obsahuje rozpory so zákonom, znižuje ochranu dôležitých území a otvára dvere nekontrolovanému developmentu je zobrazený ako prvý na Zelenavacsina.sk.

V utorok 2. decembra 2025 sa na ministerstve životného prostredia uskutočnilo 4 hodinové rozporové konanie k hromadnej pripomienke, ktorú predložili organizácie Zelená väčšina, Aevis, My sme les, WWF Slovensko, Prales a SOS/Birdlife k návrhu zonácie Národného parku Poloniny. Zástupcovia ministerstva na čele so štátnym tajomníkom Filipom Kuffom síce na stretnutí s ochranármi formálne prejednali ich zásadné výhrady, no odmietli ich akceptovať. Mimovládne organizácie upozorňujú, že predložený ministerský návrh zonácie je neodborný, v rozpore so zákonom a medzinárodnými záväzkami a Slovensko kvôli tomu môže reálne prísť o miliónové dotácie z Plánu obnovy.

“Slovensko môže prísť o milióny eur z Plánu obnovy len preto, že ministerstvo odmieta dodržať vlastné sľuby a záväzky. Predkladaná zonácia neochráni staré lesy ani najvzácnejšie územia UNESCO. Návrh zonácie je v tejto podobe neakceptovateľný. Ignorovať vedecké podklady aj verejnosť, ktorá podporila hromadnú pripomienku, je jasný signál, že ministerstvo nerieši ochranu prírody, ale jej oslabenie,“ upozorňuje Milan Olekšák z iniciatívy My sme les.

Národný park Poloniny je jedinečné územie UNESCO karpatských bukových pralesov, prírodných rezervácií a vzácnych druhov, pričom jeho súčasťou je aj vodárenská nádrž Starina – strategický zdroj pitnej vody pre východné Slovensko. Očakávaná zonácia by mala toto územie chrániť, no ochranárske organizácie upozorňujú, že minister životného prostredia Tomáš Taraba presadzuje veľmi zlý návrh, ktorý nepomôže ani prírode, ani miestnym obyvateľom. Vážne výhrady k nemu predložili formou hromadnej pripomienky podporenej 10 600 ľuďmi.

“Predložená zonácia je v rozpore so zákonom o ochrane prírody a ani len nesmeruje k naplneniu cieľov ochrany národného parku. Nechráni staré lesy, ktoré Slovensko sľúbilo zaradiť do najprísnejšej ochrany v rámci revízie Plánu obnovy. Minimálne 1 500 hektárov starých lesov má byť ponechaných v nižších zónach, kde hrozí ťažba – hoci ide o záväzok, ktorý ministerstvo samo vyrokovalo a teraz ho ignoruje,” informuje Lucia Szabová z iniciatívy Zelená väčšina.

Návrh zároveň neochráni všetky územia svetového dedičstva UNESCO, ktoré by mali byť automaticky v najprísnejšom režime. Ide o štátne pozemky bez akejkoľvek prekážky pre ich vyššiu ochranu. Ministerstvo navyše navrhuje znížiť ochranu na 1 700 hektároch v povodí nádrže Starina, čo môže ohroziť zdroj pitnej vody pre viac než 645 000 obyvateľov. V povodí hrozí riziko erózie, zanášania priehrady aj kontaminácie vody.

„Poloniny sú jedinečné územie svetového prírodného dedičstva a zaslúžia si najvyššiu ochranu. Ministerstvo však cielene oslabuje ochranu aj tam, kde jej nič nebráni. Práve v Poloninách dokáže nastaviť kvalitnú ochranu na vlastných štátnych pozemkoch a aj tak to nerobí a vyhovára sa. To nie je odborný, ale politický prístup,“ zdôrazňuje Rastislav Mičaník z organizácie Aevis.

Ochranári zároveň upozorňujú na vážne procesné pochybenia, netransparentnosť a nerovnaký prístup k pripomienkujúcim. Aevis podal podnet na Krajskú prokuratúru v Prešove po tom, čo zistil, že pôvodné vyhodnotenie pripomienok bolo dodatočne zmenené bez vedomia tých, ktorí ich podali. Najvážnejšou zmenou je oslabenie prísnej ochrany z pôvodných 46 % územia na iba 16 %. Aevis to považuje za neodborné, netransparentné a v rozpore so zákonom.

Článok Ministerstvo ignoruje odborné argumenty a naďalej pretláča zlú zonáciu Polonín je zobrazený ako prvý na Zelenavacsina.sk.