Pred dvoma týždňami organizácie upozornili, že vláda pri schvaľovaní zonácií národných parkov Malá Fatra, Nízke Tatry a Poloniny schválila uznesenia, podľa ktorých majú lesné pozemky vo vlastníctve štátu po prechode pod správu národných parkov aj naďalej obhospodarovať LESY SR, š.p. Takýto postup je podľa ochranárov v zásadnom rozpore s reformou národných parkov, ktorá je súčasťou Plánu obnovy a odolnosti.

„Reforma národných parkov mala zabezpečiť, aby o ochrane a zároveň manažmente najcennejších území rozhodovali správy národných parkov. Vládou schválené zmeny však znamenajú, že na papieri budú štátne pozemky síce v správe národných parkov, no ťažiť drevo v nich budú LESY SR. Navyše, tento model by mal platiť iba v Malej Fatre, Nízkych Tatrách a Poloninách. Je to nesystémové a zmätočné,”  uviedol Rastislav Mičaník z organizácie Aevis.

Organizácie na problém upozornili Európsku komisiu aj podpredsedu vlády pre Plán obnovy. Napriek tomu vláda doteraz neprijala žiadne kroky na odstránenie tohto rozporu. 

Reforma mala vyriešiť dlhoročné kompetenčné spory medzi rezortmi životného prostredia a pôdohospodárstva v národných parkoch. Mala vytvoriť systém, v ktorom by za ochranu prírody aj zároveň manažment štátnych pozemkov zodpovedali správy národných parkov. 

Sporný bod, ktorý sa do troch uznesení vlády dostal nečakane v deň hlasovania, však celú reformu blokuje. Namiesto zjednodušenia systému tak vzniká nejasné rozdelenie zodpovednosti, ktoré môže prehlbovať kompetenčné konflikty, spomaľovať rozhodovanie a oslabovať ochranu najcennejších území Slovenska.

„Nejde iba o to, či Slovensko dostane ďalšie peniaze z Plánu obnovy. Reforma mala ukončiť dlhoročný kompetenčný chaos v riadení národných parkov a zabezpečiť, aby ochrana prírody bola ich hlavnou prioritou. Schválené uznesenia však vracajú do systému nejasné rozdelenie kompetencií a zodpovednosti za manažment štátnych pozemkov v národných parkoch. Vláda mala dostatok času tento problém odstrániť, no neurobila to,“ hovorí Katarína Butkovská z WWF Slovensko.

Ochranárske organizácie preto opätovne vyzývajú vládu, aby sporné body uznesení pre národné parky Malá Fatra, Nízke Tatry a Poloniny bezodkladne zrušila a zabezpečila súlad s cieľmi a podmienkami reformy národných parkov.

Článok Vláda stále neodstránila rozpor s reformou národných parkov. Tento týždeň má rozhodnúť Európska komisia je zobrazený ako prvý na Zelenavacsina.sk.

Vláda pri nedávnom schvaľovaní zonácií na poslednú chvíľu odsúhlasila v rámci troch uznesení aj bod, ktorý však v praxi predstavuje vážny problém. Lesy v národných parkoch, ktoré sú dnes na štátnych pozemkoch, majú prejsť pod správu národných parkov. Avšak aj naďalej by ich v zmysle sporného uznesenia mal obhospodarovať štátny podnik LESY SR. V ochrane týchto území by sa tým pádom nič zásadné nezmenilo.

„Ak bude väčšinu lesov v národných parkoch aj naďalej obhospodarovať podnik zriadený ministerstvom pôdohospodárstva, ktorého hlavnou úlohou je ťažba dreva, nemožno hovoriť o reálnom posilnení ochrany prírody. Je to v priamom rozpore s Plánom obnovy a reformou národných parkov,“ upozorňuje Milan Olekšák z iniciatívy My sme les.

Schválenie zonácií národných parkov Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Malá Fatra a Poloniny malo byť dokončením dlho očakávanej reformy národných parkov, ktorá je súčasťou Plánu obnovy a odolnosti SR. Rozhodnutie ministrov však môže ohroziť stovky miliónov eur.

„Nejde iba o financie, ktoré Slovensko očakáva za schválenie zonácií, ale ohrozené môžu byť aj tie, ktoré už boli vyplatené v minulosti. Na prvý pohľad nevinný bod, ktorý bol do návrhu uznesenia vlády zapracovaný pred hlasovaním, znamená obrovský problém, ktorý môže zároveň zvrátiť už uskutočnenú reformu. Priamu zodpovednosť za to nesie minister životného prostredia Tomáš Taraba,“ zdôrazňuje Rastislav Mičaník z organizácie Aevis.

Organizácie o situácii informovali Európsku komisiu aj podpredsedu vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Vyzývajú vládu, aby problematické uznesenia čo najskôr zrušila.

Kontakt pre médiá: Milan Olekšák, My sme les, +421 948 477 108

Doplňujúce informácie:

Ide o uznesenia Vlády SR č. 297/2026, č. 298/2026 a č. 299/2026, ktorými sa vyhlasujú zonácie národných parkov Nízke Tatry, Malá Fatra a Poloniny. V rámci nich vláda uložila podpredsedovi vlády, ministrovi životného prostredia a ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nasledovnú úlohu:

„po prechode správy podľa § 104i ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny na správu národného parku zabezpečiť odborné hospodárenie v lesoch a výkon starostlivosti o lesné pozemky a lesné porasty vo vlastníctve štátu prostredníctvom štátneho podniku LESY Slovenskej republiky; podrobnosti sa upravia v protokole o prechode správy odo dňa prechodu správy podľa § 104i ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny“.

Splnenie práve tejto spornej úlohy prináša zásadný rozpor s Plánom obnovy a odolnosti Slovenska, a to konkrétne s Komponentom 5 (Adaptácia na zmenu klímy) a Reformou 2 (Reforma ochrany prírody a hospodárenia s vodou v krajine).

Článok Vláda stále nezrušila problematické uznesenia k zonáciám a riskuje tým stratu miliónov eur z Plánu obnovy je zobrazený ako prvý na Zelenavacsina.sk.

Schválenie zonácií národných parkov Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Malá Fatra a Poloniny malo byť dokončením reformy národných parkov, ktorá je súčasťou Plánu obnovy a odolnosti SR. Vláda však okrem zonácií prijala aj uznesenia so sporným bodom, ktorý sa týka prevodu štátnych pozemkov. Na národné parky mala okrem samotných pozemkov prejsť automaticky aj ich správa, čo bolo jedným zo základných cieľov reformy.

Zo zverejnených uznesení vlády však vyplýva, že lesné pozemky v národných parkoch by aj naďalej mali spravovať LESY SR. V ochrane týchto území by sa v dôsledku toho nič zásadné nezmenilo. Podľa Zelenej väčšiny je to v priamom rozpore s Plánom obnovy a odolnosti a reformou národných parkov, ktorej cieľom je posilniť ochranu prírody a odstrániť dlhodobé konflikty medzi ochranou prírody a ťažbou dreva.

„Ak bude väčšinu lesov v národných parkoch aj naďalej obhospodarovať podnik zriadený ministerstvom pôdohospodárstva, ktorého hlavnou úlohou je ťažba dreva, nemožno hovoriť o skutočnom posilnení ochrany prírody. Reforma sa tým stáva len formálnou zmenou na papieri,“ upozorňuje Milan Olekšák z iniciatívy My sme les.

Práve neudržateľné hospodárenie a s tým súvisiace časté konflikty v národných parkoch medzi lesníkmi a ochranármi boli jedným z hlavných dôvodov reformy. Intenzívna ťažba, vrátane zásahov do biotopov hlucháňa hôrneho a ďalších chránených druhov, v minulosti viedla až k súdnym sporom či konaniam voči Slovensku zo strany Európskej komisie. Reforma mala zabezpečiť, aby manažment štátnych pozemkov prešiel na správy národných parkov, ktorých hlavným poslaním je ochrana prírody, a nie hospodárenie v lesoch.

„Schválená zmena doslova na poslednú chvíľu, o ktorej vláda vopred nekomunikovala, vážne ohrozila reformu. Kompetenčné konflikty medzi ochranou prírody a hospodárením v lesoch budú pokračovať aj naďalej,“ konštatuje Katarína Butkovská z WWF Slovensko.

„Je zarážajúce, že ministri Taraba a Takáč tento vážny problém bagatelizujú, keď tvrdia, že nejde o zabezpečenie ťažby dreva v národných parkoch v prospech LESY SR. Opak je však pravdou. V schválených uzneseniach vlády je jednoznačne uvedené, že výkon starostlivosti o lesy vo vlastníctve štátu v Nízkych Tatrách, Malej Fatre a Poloninách sa má zabezpečiť prostredníctvom štátneho podniku,“ zdôrazňuje Rastislav Mičaník z organizácie Aevis.

Organizácie o tejto vážnej situácii už informovali Európsku komisiu aj podpredsedu vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku Tomáša Druckera. Dôrazne vyzývajú Vládu SR, aby problematické uznesenia zrušila.

Doplňujúce informácie:

Ide konkrétne o uznesenia vlády SR č. 297/2026, č. 298/2026 a č. 299/2026,^[1] ktorými sa vyhlasujú zonácie národných parkov Nízke Tatry, Malá Fatra a Poloniny. Zároveň v rámci nich uložila podpredsedovi vlády, ministrovi životného prostredia a ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nasledovnú úlohu:

„po prechode správy podľa § 104i ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny na správu národného parku zabezpečiť odborné hospodárenie v lesoch a výkon starostlivosti o lesné pozemky a lesné porasty vo vlastníctve štátu prostredníctvom štátneho podniku LESY Slovenskej republiky; podrobnosti sa upravia v protokole o prechode správy odo dňa prechodu správy podľa § 104i ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny“.

Splnenie práve tejto úlohy prináša zásadný rozpor s Plánom obnovy a odolnosti Slovenska, a to konkrétne s Komponentom 5 (Adaptácia na zmenu klímy)^[2] a Reformou 2 (Reforma ochrany prírody a hospodárenia s vodou v krajine).

^[1] https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution?NegotiationID=1471&page=2

^[2] https://www.planobnovy.sk/site/assets/files/1063/adaptacia_na_zmenu_klimy_-_po_aktualizacii_2025.pdf

Článok Ochranári vyzývajú vládu, aby zrušila problematické uznesenia k zonáciám národných parkov je zobrazený ako prvý na Zelenavacsina.sk.

Ak sú pravdivé informácie, ktoré dnes zazneli od štátneho tajomníka Filipa Kuffu, znamenalo by to zásadné zvrátenie reformy národných parkov. Prechod správy štátnych pozemkov pod správy národných parkov bol jedným z jej kľúčových míľnikov a zároveň podmienkou financovania z Plánu obnovy. Ak by správa pozemkov zostala pod Lesmi SR, š.p. mohlo by to znamenať nielen ohrozenie príjmu financií po prijatí zonácií, ale aj riziko straty už vyplatených prostriedkov za splnenie míľnika reformy národných parkov. V tomto momente nevieme, ako finálne schválené materiály vyzerajú. Práve preto je nevyhnutné, aby vláda bezodkladne zverejnila všetky schválené materiály a odstránila akékoľvek pochybnosti o skutočnej podobe prijatých rozhodnutí.

Vyzývame preto Vládu SR, aby bezodkladne zverejnila konečné znenie schválených nariadení vlády, ktorými sa vyhlasujú zonácie národných parkov, vrátane všetkých sprievodných dokumentov a pripomienok, ktoré boli v rámci rokovania akceptované. Verejnosť má právo vedieť, v akej podobe boli zonácie schválené a či nedošlo k zmenám, ktoré by popierali základné princípy reformy národných parkov a ohrozili nielen čerpanie stoviek miliónov eur z Plánu obnovy a odolnosti Slovenska, ale spôsobili navyše pokutu a vrátenie finančných prostriedkov za zvrátenie míľnika reformy národných parkov.

Článok Reakcia na vyhlásenia Filipa Kuffu – hrozí zvrátenie reformy národných parkov? je zobrazený ako prvý na Zelenavacsina.sk.

Článok Ochranári: Vláda dnes rozhodne, či budú národné parky skutočne chránené a či Slovensko nepríde o peniaze z Plánu obnovy je zobrazený ako prvý na Zelenavacsina.sk.

Hrozba straty peňazí z Plánu obnovy je stále reálnejšia a tvrdohlavosť víťazí nad odbornosťou

Podľa informácií, ktoré v posledných dňoch dostávame z viacerých nezávislých zdrojov, máme vážne obavy, že minister životného prostredia Tomáš Taraba chce vláde predložiť na schválenie návrhy zonácií, pri ktorých vopred počíta so stratou finančných prostriedkov viazaných na splnenie míľnikov Plánu obnovy a odolnosti.

Je to nepochopiteľné, keďže zonácie sa dajú pomerne ľahko upraviť tak, aby spĺňali kritériá Plánu obnovy. Stále existuje priestor na odborné riešenie, ktoré by umožnilo splniť záväzky Slovenska, zachovať dôveryhodnosť štátu a ochrániť milióny eur určené pre našu krajinu. Ak však Slovensko o peniaze príde len preto, že minister Taraba odmieta hľadať kompromis, pôjde o zlyhanie, ktoré nezaplatia politici, ale občania a verejné financie.

Preto sa pýtame aj ostatných členov vlády: sú pripravení prevziať zodpovednosť za stratu miliónov eur, ak existuje cesta, ako sa tomu vyhnúť? Alebo dovolia, aby tvrdohlavosť jedného ministra mala dôsledky pre celú krajinu.

Je možné, že už dnes bude vláda rokovať o viacerých návrhoch zonácií národných parkov. Veríme, že pri rozhodovaní zaváži nielen rozhodnutie ministra Tarabu, ale aj dôsledky, ktoré môžu byť pre slovenskú prírodu, občanov aj pre verejné financie.

Článok Hrozba straty peňazí z Plánu obnovy je stále reálnejšia a tvrdohlavosť víťazí nad odbornosťou je zobrazený ako prvý na Zelenavacsina.sk.

Návrh novely zákona síce má za cieľ vylúčiť prevody niektorých druhov pozemkov vo vlastníctve štátu na iné osoby v zónach D, avšak v nedostatočnej miere ošetruje potenciálne riziká takýchto prevodov v kontexte aktuálnych návrhov zonácií národných parkov.

“Minister Taraba predložil novelu, ktorá má riešiť problém s prevodmi majetkov v národných parkoch. Jej súčasné znenie však tento cieľ naplno nezabezpečí a zostáva riziko, že bude dochádzať k strate pozemkov štátu v našich najvzácnejších územiach. Myslíme si, že je dobrým krokom takúto úpravu urobiť, ale treba to spraviť poriadne, lebo v súčasnom návrhu sú stále diery,” povedala Lucia Szabová z iniciatívy Zelená väčšina.

Organizácie upozorňujú, že prevody štátnych pozemkov je potrebné riešiť komplexne a bez ďalších rizík. Aktuálne ministerstvo v rámci návrhov zonácií štyroch národných parkov stále navrhuje neodôvodnené zníženie stupňa ochrany v niektorých územiach (ich zaradením do zóny D). Je to v rozpore s platnou národnou aj európskou legislatívou a zároveň to vytvára priestor pre nevýhodné prevody majetku štátu na súkromné osoby či podnikateľov.

Predložená novela zákona o ochrane prírody by mala po schválení zonácii zabrániť prevodom pozemkov v D zónach národných parkov. V aktuálne predloženom znení však umožní netransparentnosť a nedostatočnú ochranu majetku vo vlastníctve štátu. Zároveň nevyrieši všetky problémy súvisiace so znížením stupňa ochrany v národných parkoch.

Ochranárske organizácie preto žiadajú návrh novely zákona prepracovať a doplniť.

“Navrhujeme rozšíriť zákaz prevodu štátnych pozemkov nielen na lyžiarsku infraštruktúru, ale aj na ďalšie typy zariadení cestovného ruchu. Žiadame, aby mal štát predkupné právo na pozemky v zóne D v národných parkoch. Zároveň požadujeme zmenu účinnosti tejto novely tak, aby sa čo najskôr zabránilo prípadnému prevodu štátnych pozemkov,” zdôrazňuje Milan Olekšák z iniciatívy My sme les.

Ako ďalej uviedol, účinnosť novely je jednou z kľúčových vecí. V prípade, že budú zonácie národných parkov schválené v najbližších dňoch, zostáva pol roka kým začne navrhovaná zmena platiť a národné parky budú bez ochrany prevodu pozemkov. 

Verejnosť môže hromadnú pripomienku podpisovať do pondelka 1. júna 2026.

Odkaz na stránku hromadnej pripomienky: https://tinyurl.com/stop-rosadam-narodne-parky

Článok Koniec rošádam s pozemkami v národných parkoch je zobrazený ako prvý na Zelenavacsina.sk.

Organizácie upozorňujú, že Slovensko musí splniť svoje záväzky voči Európskej únii. Návrhy prerokované na Legislatívnej rade vlády ich však stále nenapĺňajú. Môže tak nastať podobná situácia ako pri zákone o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Európska komisia nám vtedy pozastavila hodnotenie žiadosti o platbu pre sporné zmeny.

“Tomáš Taraba a Tomáš Drucker sa vedome zahrávajú s Európskou komisiou. Na vládu posielajú zonácie, ktoré sú pre ústupky jednému developerovi, majiteľom čiernych stavieb a pár sto hektárom starých lesov v rozpore s Plánom obnovy. Ak vládou prejdú, môže byť procesne ťažké ich v dohľadnom čase opraviť a môžeme prísť o stovky miliónov. Riskujeme podobne hanebný scenár ako pri nepodarenom rušení Úradu na ochranu oznamovateľov a navyše negatívny finančný dopad v čase konsolidácie,” upozorňuje Marek Kuchta z iniciatívy My sme les.

V  prípade Tatranského národného parku došlo k viacerým zlepšeniam, rozšíreniu A zóny. Ak vláda potvrdí tieto zmeny, TANAP by sa mohol po desaťročiach stať prvým národným parkom na Slovensku, ktorý nebude len na papieri, ale skutočne splní medzinárodné kritériá IUCN pre moderné národné parky. Ide o významný krok pre ochranu najcennejších území Tatier aj pre medzinárodnú reputáciu Slovenska v oblasti ochrany prírody. Pozitívne posuny je možné čiastočne vidieť aj v NAPANTe a Malej Fatre.

“V niektorých parkoch vnímame, že došlo k pozitívnemu posunu. Viaceré odborné pripomienky boli premietnuté do nových návrhov a niektoré parky sa tak kvalitatívne posunuli výrazne vpred. Po viac ako 10 rokoch snahy sa na prevažnej väčšine biotopov konečne dosiahne vyššia ochrana hlucháních biotopov. Stále však nemáme splnené všetky kritériá Plánu obnovy a odolnosti. Chýba zahrnutie niektorých cenných starých lesov do zóny A. Pretrváva aj problém so zónami D, kde máme stále územia, ktoré tam jednoducho nepatria. Vnímame to ako zlyhanie ministra Tarabu, ktorý napriek predĺženiu času na opravu návrhov, neurobil dosť, aby Slovensko neprišlo o stovky miliónov eur, ” informovala Lucia Szabová zo Zelenej väčšiny.

Najhorší návrh zonácie naďalej predstavuje zonácia Národného parku Poloniny. Návrh prináša vzhľadom na dôležitosť a jedinečnosť tohto územia absolútne nezodpovedajúcu výmeru zón s prísnou ochranou prírody. Ministerstvo životného prostredia tvrdohlavo a absolútne neopodstatnene výrazne znižuje ochranu prírody v povodí vodárenskej nádrže Starina, ktorá je strategickým zdrojom pitnej vody pre východné Slovensko. Zároveň nedostatočne chráni jedinečné lokality UNESCO pralesov.

“Úpravy v návrhu zonácie Polonín sú v podstate kozmetické. Je úplne nepochopiteľné, prečo sa v iných parkoch dokážu návrhy zlepšovať a tu, kde máme vďaka vysokému podielu štátneho vlastníctva výborné podmienky na zlepšenie, sme sa vôbec nikam nepohli. Nie je jediný rozumný dôvod, prečo sa znižuje ochrana nad Starinou a ohrozuje zdroj pitnej vody. Ministerstvo zjavne nemá záujem adekvátne chrániť ani lokality UNESCO pralesov. Máme vážnu obavu, že Poloniny obetovali záujmom ťažby dreva, čo bude mať za následok žaloby a možné pokuty. Už teraz v národnom parku prebieha ťažba dreva a vďaka zlej zonácii bude aj naďalej pokračovať, čím prídeme o vzácne územia, ktoré musíme chrániť pre ich celospoločenský význam a rozvoj regiónu,” uviedol Rastislav Mičaník z organizácie Aevis.

Organizácie kritizujú zvýšenie výmery najmenej chránených zón, navrhnutých pre rozvoj turistiky. Zóny D sú odborne zle umiestnené a v rozpore so zákonom, čo môže znegovať pozitívne úpravy návrhov. Ide pritom často o veľmi malé plochy. Príkladom je zóna D v Snilovskom sedle v Malej Fatre, ktorá môže zvýšiť návštevnosť a predstavuje riziko živelného rozvoja ako v Jasnej. Tieto zóny môžu viesť k vyhynutiu tetrova hoľniaka, ktorý už prežíva už len v niekoľkých pohoriach na Slovensku.

Slovenská republika sa ignorovaním nedostatkov návrhov zonácií NP vystavuje riziku straty financií z Plánu obnovy a odolnosti. Ide najmä o staré lesy a zóny D. Zelená väčšina preto dôrazne vyzýva vládu SR, aby zapracovali požiadavky Európskej komisie ešte pred finálnym schvaľovaním zonácií.

Hodnotenie zonácii jednotlivých národných parkov:

TANAP

• budúce splnenie kritérií IUCN pre národné parky  – 75 % výmery v zóne A + B
• hluchánie lokality zahrnuté do dostatočnej ochrany
• zóny D v rozpore so zákonom

NAPANT

• výrazné zvýšenie rozlohy zóny A

• nedostatočne zaradené staré lesy do A zón
• zóny D v rozpore so zákonom

MALÁ FATRA

• hluchánie lokality zahrnuté do dostatočnej ochrany

• nedostatočne zaradené staré lesy do A zón
• zóny D v rozpore so zákonom

POLONINY

• nedostatočná výmera najprísnejších zón A a B
• nedostatočne chránené lokality UNESCO pralesov
• neopodstatnené znižovanie ochrany prírody nad Starinou
• zóny D v rozpore so zákonom, medzinárodnými záväzkami

Článok Taraba sa zahráva s Európskou komisiou. Jeho zonácie národných parkov nie sú v súlade s Plánom obnovy je zobrazený ako prvý na Zelenavacsina.sk.

Podľa organizácií nejde o ojedinelé prípady, ale o systematický trend. Politici a predstavitelia verejných inštitúcii čoraz častejšie nahrádzajú vecnú diskusiu diskreditáciou občianskej spoločnosti, šírením neoverených tvrdení a urážkami.

Jedným z posledných incidentov je vyjadrenie zástupcov Národného parku Veľká Fatra na adresu iniciatívy My sme les: “Správa národného parku sa nemôže riadiť pseudovedeckými politickými naratívmi extrémistických občianskych združení, ktoré majú politické pozadie.” Občianske organizácie odsudzujú takéto verbálne útoky na ochranárov a zvažujú aj právne kroky.

V súvislosti s útokmi na ochranárov sa organizácie obrátili aj na Michaela Forsta, osobitného spravodajcu OSN pre environmentálnych obhajcov podľa Aarhuskeho dohovoru. Sleduje a posudzuje prípady, keď jednotlivci alebo organizácie obhajujúce životné prostredie čelia obmedzeniam, nátlaku alebo odvetným opatreniam, a usiluje sa o ochranu ich práv.

„Môžeme spolu nesúhlasiť, to je prirodzená súčasť demokracie. Šírenie nepravdivých informácií a nálepkovanie ľudí, ktorí sa venujú ochrane prírody, za extrémistov avšak ohrozuje samotné základy verejnej diskusie a rozporuje medzinárodné ľudskoprávne záväzky Slovenskej republiky. Nepretržitá nepriateľská atmosféra môže viesť k ďalšej dehumanizácii a eskalácii obťažovania. Napokon, zmenšujúci sa občiansky priestor poškodí ochranu prírody aj ľudí žijúcich v dotknutých oblastiach,“ upozorňuje Lenka Vestenická – Slovenské národné stredisko pre ľudské práva

Mimovládne organizácie pritom iba reagujú na zhoršujúce sa podmienky, na konkrétne rozhodnutia v oblasti ochrany prírody a obmedzovanie priestoru pre občiansku participáciu.

Zistenia SNSĽP z roku 2025 potvrdzujú, že aktivisti často čelia dezinformáciam, ohováraniu, verbálnym útokom, zastrašovaniu či dokonca fyzickým incidentom. Analýza komunikácie oficiálnych účtov MŽP SR na sociálnej sieti Facebook ukázala, že až 93 % statusov, v ktorých sa zmieňuje občiansky sektor, zobrazuje organizácie alebo jednotlivcov v negatívnom kontexte.

“Vyzývame verejných predstaviteľov, aby upustili od nepravdivých a dehonestujúcich označení a vrátili sa k vecnej a rešpektujúcej diskusii. Pokračovanie súčasného trendu môže viesť k ďalšej eskalácii napätia, obťažovania a oslabeniu občianskej spoločnosti. Spôsob, akým sú ľudia činní v ochrane životného prostredia slovne napádaní a spochybňovaní je ďaleko za mierou korektnej komunikácie a nemá mať v demokratickej spoločnosti miesto,” uviedla Lucia Szabová z iniciatívy Zelená väčšina.

Organizácie požiadali listom osobitného spravodajcu OSN pre environmentálnych obhajcov podľa Aarhuskeho dohovoru o podporu pri ochrane ľudských práv.

Osobitný spravodajca môže po podaní oficiálne podnetu ochrancami a ochrankyňami ľudských práv a jeho vyhodnotení rozhodnúť o povinnosti signatárskej krajiny prijať neodkladné opatrenia, vydať odborné stanovisko, posunúť prípad do pozornosti iným orgánom OSN alebo využiť iné diplomatické kroky. Veríme však, že politici a predstavitelia verejných inštitúcii začnú vo svojom verejnom prejave neodkladne konať v súlade s medzinárodnými ľudskoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky.

Doplňujúce info:

Aarhuský dohovor zaväzuje signatárske štáty, vrátane Slovenskej republiky, k ochrane práv kohokoľvek z ich obyvateľov hájiť svoje práva, práva svojej komunity, obce či regiónu žiť v priaznivom životnom prostredí. Štáty majú vytvárať mechanizmy, ktoré zabránia ohrozovaniu bezpečia a obmedzovaniu práv osôb v dôsledku ich angažovanosti v témach ochrany životného prostredia v súlade s Aarhuským dohovorom.

Článok Občianske organizácie a národná ľudskoprávna inštitúcia upozorňujú na útoky na ochranárov je zobrazený ako prvý na Zelenavacsina.sk.

Podľa vyjadrení bývalého riaditeľa Tatranského národného parku Petra Olexu bol štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR opakovane upozornený, že súčasný návrh zonácie TANAPu je neodborný. Pritom zdôraznil, že v prípade schválenia zonácie v nezmenej podobe sa spustí úpadok národného parku.

Peter Olexa upozornil Filipa Kuffu, že zaradenie zjazdoviek do zóny D umožní predaj alebo zámenu pozemkov pod nimi. Uviedol tiež, že národný park takto môže prísť o finančné zdroje z prenájmu. Zároveň zazneli aj tvrdenia o ústnych usmerneniach súvisiacich so zonáciou, ktoré Kuffa odmietal dať písomne, a vyvíjaní nátlaku na vedenie Správy TANAP-u zo strany štátneho tajomníka. 

„Tieto skutočnosti vyvolávajú vážne pochybnosti o odbornosti, zákonnosti a transparentnosti prebiehajúcich procesov zonácií národných parkov. Je zjavné, že rozhodnutia, ktoré majú chrániť prírodu, sú prispôsobené rôznym záujmovým skupinám a iným postranným cieľom. Takýto postup zo strany ministerstva považujeme za absolútne neprijateľný,” upozorňuje Rastislav Mičaník z organizácie Aevis.

„Vyzývame preto ministra Tomáša Tarabu, aby návrhy zonácií prepracovali. Štátne pozemky v národných parkoch nesmú byť účelové zaradené do zóny D, aby sa  tým nevytváralo riziko ich prevodu na súkromné subjekty a neriskovala strata príjmov z ich prenájmu. Ministerstvo by malo konať vo verejnom záujme v prospech ochrany prírody a nie v záujme developerov,” zdôrazňuje Marek Kuchta z Iniciatívy My sme les.

„Je namieste otázka, či sa podobné praktiky ako v prípade TANAPu nevyskytli aj pri zonáciách v ďalších národných parkoch. Ochranári a vedci sa od začiatku procesu zonácií snažia presadzovať riešenia založené na odborných stanoviskách. Ich názory sú však ignorované. Ministerstvo neháji záujmy ochrany prírody a ohrozuje stovky miliónov eur z Plánu obnovy pre Slovensko. Teraz to potvrdzujú aj vyjadrenia bývalých zamestnancov národných parkov,” informuje Lucia Szabová z iniciatívy Zelená väčšina.

Je najvyšší čas, aby Ministerstvo životného prostredia SR konalo transparentne, odborne a v záujme ochrany prírodného dedičstva Slovenska. Ochranári preto žiadajú prepracovanie zonácií a zapracovanie odborných pripomienok tak, aby bola zabezpečená kvalitná ochrana prírody a zároveň aby Slovensko mohlo čerpať finančné prostriedky z Plánu obnovy.

Článok Ochranári vyzývajú na prepracovanie zonácií národných parkov. Reagujú na škandál so zonáciou TANAPu je zobrazený ako prvý na Zelenavacsina.sk.