Chaos okolo národných parkov pokračuje. Ministerstvo avizuje ďalšie zmeny v rozvoji Tatranského národného parku

17. 8. 2026 – Ministerstvo životného prostredia pripravuje plán budúceho rozvoja TANAP-u a to tesne po schválení jeho novej zonácie. Ochranárske organizácie My sme les, Aevis, SOS/BirdLife, Zelená väčšina, Prales a WWF Slovensko upozorňujú, že ďalšie zmeny prinesú len viac chaosu do nových nastavení ochrany nášho najstaršieho národného parku. Navyše už pri samotnom oznámení začatia procesu strategického environmentálneho posudzovania ministerstvo verejnosti predložilo neúplné a aj chybné podklady.

Oznámenie o strategickom dokumente, ktoré je podkladom pre proces strategického environmentálneho posudzovania (SEA) Plánu územného rozvoja TANAP-u zverejnilo Ministerstvo životného prostredia uprostred leta. Podľa organizácií je toto strategické environmentálne posudzovanie nezmyselné a smerovanie Tatranského národného parku sa malo nastaviť prostredníctvom nedávno schválenej zonácie. Akékoľvek ďalšie kroky a dokumenty umožňujú oslabenie ochrany prírody a priestor pre developerov. Hneď v úvode  procesu organizácie poslali pripomienky, pretože dokument pracuje iba s jedným variantom a vopred zľahčuje možné environmentálne vplyvy.

„Ak má strategické posudzovanie rozhodnúť o budúcom smerovaní územia národného parku, verejnosť musí presne vedieť, čo sa plánuje. Nestačí povedať, že sa budú hľadať rozvojové lokality a ich vplyvy sa posúdia neskôr pri jednotlivých projektoch. Práve proces SEA má posúdiť environmentálne prijateľné smerovanie územia ešte predtým, ako sa vytvoria podmienky na realizáciu konkrétnych projektov,“ upozorňuje Milan Olekšák z organizácie My sme les.

Ďalším problémom sú chyby v zverejnených dokumentoch. V dvoch dokumentoch týkajúcich sa plánovania rozvoja TANAP-u došlo k zámene, nesprávnemu označeniu jednotlivých zón. Nejde pritom iba o formálnu chybu. Umiestnenie zón B2 a B3 sa zásadne líši, a nesprávne údaje preto môžu meniť predstavu verejnosti o tom, ktorých častí národného parku sa plánovaný rozvoj týka.

„Dotknutá verejnosť bola zásadným spôsobom uvedená do omylu a ľudia sa nemôžu kvalifikovane vyjadriť k tomu, čo sa v ich území plánuje. Žiadame nielen opravu chyby, ale aj to, aby po zverejnení opravených dokumentov dostala verejnosť novú zákonnú lehotu 15 dní na vyjadrenie k úplným a pravdivým údajom. Ministerstvo znova dokazuje svoju nekopentnosť a nesystémový prístup pri presadzovaní ochrany prírody,“ hovorí Rastislav Mičaník z organizácie Aevis.

Organizácie považujú za zásadný problém aj samotné postavenie Ministerstva životného prostredia v procese a to, že má preveriť možnosti zníženia ochrany prírody. Ministerstvo je podľa kompetenčného zákona rezortom zodpovedným najmä za ochranu prírody a životného prostredia. V oblasti územného plánovania, regionálneho rozvoja či rozvoja cestovného ruchu však pôsobnosť nemá.

“Napriek tomu ministerstvo v prípade TANAP-u vystupuje ako aktívny iniciátor a koordinátor vyhľadávania rozvojových lokalít a zároveň medzi hlavné ciele plánu zaraďuje aj preverenie možnosti zníženia stupňa ochrany. Vzniká tak otázka, či môže ten istý rezort zároveň presadzovať budúci rozvoj územia, obstarávať príslušný plán a následne jeho environmentálne vplyvy posudzovať. To sa dá iba v prípade, ak bude zabezpečená odborná nezávislosť útvaru, ktorý SEA vykonáva,” upozorňuje Marián Jasík, Prales OZ.

TANAP patrí medzi územia s najvyššou národnou aj európskou ochranou. Preto podľa organizácií musí byť environmentálne posudzovanie plánu mimoriadne dôsledné. Organizácie zároveň odmietajú prístup, pri ktorom by sa strategický plán prezentoval iba ako všeobecný rámec a konkrétne vplyvy rozvojových aktivít by sa riešili až pri následných procesoch posudzovania vplyvov na životné prostné prostredie (tz. proces EIA). 

„TANAP nie je prázdne územie, do ktorého sa až následne doplní rozvoj. Ide o národný park s mimoriadnou prírodnou hodnotou a zároveň o územie európskeho významu. Ak má vzniknúť plán jeho budúceho rozvoja, musí byť od začiatku jasné, čo sa posudzuje, aké sú alternatívy a aké limity ochrany prírody nemožno prekročiť. Posudzovanie nesmie byť formalitou,“ upozorňuje Milan Olekšák z organizácie My sme les.

Organizácie preto žiadajú, aby ministerstvo doplnilo oznámenie o všetky potrebné informácie, opravilo všetky chybné údaje, vypracovalo a porovnalo reálne alternatívy vrátane nulového variantu a variantu bez znižovania stupňov ochrany a zabezpečilo posúdenie plánu v plnom rozsahu vrátane vplyvov na územia Natura 2000 a prípadných cezhraničných vplyvov.