Kľúčový zákon o ochrane prírody a krajiny sa od začiatku tohto volebného obdobia aktualizuje už piatykrát. Ani jedna z jeho novelizácií pritom neprešla štandardným procesom tvorby, pripomienkovania a ani odbornou diskusiou. Výsledkom sú podľa organizácií vážne dopady na slovenskú prírodu, chaotické a nesystémové zmeny v ochrane prírody a právne úpravy, ktoré sú v rozpore s viacerými aj medzinárodnými zákonmi.

“Návrh bol síce predmetom formálneho pripomienkovania, ako je to v prípade poslaneckých noviel, ale nie z iniciatívy Ministerstva životného prostredia. To však vôbec nenahrádza riadny proces prípravy zákona a jeho kvalitné odborné pripomienkovanie. Verejnosť ako aj ostatné ministerstvá mali možnosť novelu pripomienkovať až keď už bola v parlamente a to sa odrazilo na množstve závažných pripomienok, ktoré ale neboli následne predmetom rokovaní ani návrhov na zmenu. Ministerstvo väčšinu odignorovalo, avšak vláda si tieto pripomienky osvojila a sú súčasťou jej stanoviska,” povedala Lucia Szabová z iniciatívy Zelená väčšina.

Štátny tajomník Filip Kuffa avizoval, že niektoré výhrady k novela zákona sa budú snažiť vyriešiť tým, že k novele predložia pozmeňovací návrh priamo počas rozpravy v parlamente. Podľa ochranárov je takýto postup nesystémový a veľmi rizikový. Zdôrazňujú, že sa tým neodstránia všetky zásadné výhrady a nedostatky novely a jej prípadné schválenie bude mať ďalšie vážne dopady na slovenskú prírodu a systém jej ochrany. 

Organizácie od podania návrhu novely zákona opakovane upozorňujú, že tento návrh obsahuje množstvo problematických zmien, ktoré sú v rozpore s hlavnou úlohou, kompetenciou a povinnosťou ministerstva hájiť záujmy ochrany životného prostredia. Návrh ohrozuje chránené druhy, ochranu národných parkov či rozvoj regiónov a prírodného turizmu. Celkovo je podľa nich tento návrh katastrofálny a preto požadujú, aby bol stiahnutý z rokovania parlamentu.

“Proti tejto novele sa s veľmi konkrétnymi výhradami a hrozbami vyjadrilo vyše 330 vedcov, mimovládne ochranárske organizácie ako aj bývalí zamestnanci štátnej ochrany prírody, pripomienky verejnosti podpísalo vyše 3000 ľudí za pár dní. Veľké množstvo pripomienok predložili aj viaceré ministerstvá ako aj úrad vlády a upozornili aj na rozpory s medzinárodnými záväzkami. Návrh novely dokonca neprešiel gestorským parlamentným výborom, kde za neho nezahlasovali ani koaliční poslanci. Nerozumieme, aký dôkaz ešte štátny tajomník Kuffa potrebuje na to, aby pochopil, že tá novela je zlá, neodborná a treba ju bezpodmienečne stiahnuť,” skonštatovala Szabová.

Novelu zákona 543/2002 o ochrane prírody a krajiny formálne predložili poslanci SNS Milan Garaj, Dagmar Kramplová a Adam Lučanský, ale jej gestorom je štátny tajomník Filip Kuffa, ktorý ju vehementne sám obhajuje a aktívne presadzuje. Poslanci, ktorí novelu predložili sa k nej paradoxne takmer nevyjadrujú.

“Filip Kuffa sa nám snaží nahovoriť, že novelu len podporuje. Je ale zjavné, že celé je to jeho aktivita a poslancov využíva iba na to, aby sa ministerstvo vyhlo štandardnému legislatívnemu procesu. Takto sa zásadné zmeny v zákone nemajú robiť, je to amatérske, účelové a netransparentné,” uviedol Rastislav Mičaník z Nadácie Aevis.

Pred parlament v utorok prišli organizácie Zelená väčšina, My sme les, Via Iuris, Greenpeace Slovensko, Znepokojené matky, Aevis, WWF Slovensko a SOS / BirdLife poslancom pripomenúť ich zodpovednosť za ochranu prírody a žiadali stiahnutie spornej novely zákona o ochrane prírody.

Článok Zelená väčšina: Filip Kuffa aj napriek zásadným výhradám pretláča zlé zmeny zákona je zobrazený ako prvý na Zelenavacsina.sk.

Proti novele sa postavilo už 345 vedcov a odborníkov, výhrady majú aj ministerstvá, úrad vlády a ďalšie inštitúcie, ktoré spolu predložili 40 pripomienok v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Rovnako tak má voči novele výhrady aj Vláda SR, ktorá síce materiál na svojom rokovaní schválila, ale s pripomienkami. 

Lucia Szabová zo Zelenej väčšiny upozorňuje, že “ide síce o poslanecký návrh ale proaktívne ho propaguje práve štátny tajomník MŽP Filip Kuffa. Už to je neprimeraný postup, keďže ministerstvo by takéto zmeny malo navrhovať v inom legislatívnom procese a nie cez poslancov, kedy sa vyhne odbornej diskusii.” 

Pred parlament prišli organizácie Zelená väčšina, My sme les, Via Iuris, Greenpeace Slovensko, Znepokojené matky, Aevis, WWF Slovensko, SOS / BirdLife poslancom pripomenúť ich zodpovednosť za ochranu prírody.

Marek Kuchta z iniciatívy My sme les upozorňuje, že novela zákona obsahuje 29 zmien. “Zo zákona by vypadla požiadavka, aby tri štvrtiny územia národného parku smerovali k prísnej ochrane. Tým pádom by sa otvorila cesta zonáciám, ktoré v národných parkoch umožnia dlhodobú rozsiahlu ťažbu. Novela v praxi môže viesť k selektívnemu výberu, kto môže robiť exkurzie a obmedzeniu prírodného turizmu a to aj na turistických chodníkoch, zatiaľ čo individuálny pohyb po tých istých trasách je možný.”

Novela zákona ďalej umožní napríklad povolenie lovu v chránených v mokradiach vo štvrtom stupni ochrany. Po novom by sa tak mohli loviť ryby aj na Vtáčích ostrovoch na Sĺňave, či Oravskej priehrade, kde hniezdia vzácne druhy vtákov. Ich vyrušenie by mohlo znamenať stratu stoviek mláďat, opustenie hniezd a zánik ojedinelých kolónií vzácnych druhov.

“Žiadame zastaviť akékoľvek ďalšie neodborné a netransparentné zmeny zákona o ochrane prírody a krajiny a bezodkladne stiahnuť aktuálne predloženú poslaneckú novelu tohto zákona z rokovania NR SR,” informuje Ivana Figuli z Via Iuris.

Veríme, že poslanci národnej rady si uvedomia svoju zodpovednosť a novelu z rokovania parlamentu stiahnu.

Článok Vyzývame poslancov Národnej rady, aby z rokovania stiahli návrh novely zákona o ochrane prírody. je zobrazený ako prvý na Zelenavacsina.sk.

Článok Výzva vedeckej obce z oblasti spoločenských vied: Za zastavenie degradácie prírody, ochranu verejného záujmu a demokratických princípov. je zobrazený ako prvý na Zelenavacsina.sk.

V parlamente je už piata novela zákona o ochrane prírody za posledné 2 roky. Najnovšie sa objavilo aj fingovanie pripomienkovacieho procesu. Na pripomienky k novele ministerstvo vyčlenilo sedem pracovných dní a to cez Veľkonočné sviatky. Poslanci parlamentu majú definitívne rozhodnúť o ďalšej úprave zákona na konci mája. Vyzývame ich, aby celú novelu z rokovania stiahli a neohrozovali ochranu slovenskej prírody ešte viac nepremyslenými a neodbornými krokmi.

Navrhované zmeny v zákone spôsobia oslabenie ochrany prírody a ich dopad môže byť nezvratný. Enviroorganizácie upozorňujú, že pravidlá pre ochranu prírody sa neustále menia a chýba odborná diskusia, ktorá by zabránila fatálnym škodám, ktoré môže upravený zákon priniesť.

“Zle navrhovanú novelu neopravia drobné úpravy v takto nastavenom procese prípravy.  Za najlepšie riešenie považujeme stiahnutie celej novely, tak ako sa to udialo nedávno pri Huliakovej novele. Ak chce ministerstvo niečo opraviť, malo by skôr napraviť predošlé novely, ktoré už teraz spôsobujú masívne výruby drevín, znefunkčnili dobrovoľnú stráž prírody a zjednodušili prijímanie škodlivých projektov v chránených územiach,” zdôrazňuje Lucia Szabová z Klimatickej koalície, ktorá je súčasťou iniciatívy Zelená väčšina.

Novela zákona o ochrane prírody, ktorá je v parlamente by napríklad umožnila rybolov v mokradiach vo štvrtom stupni ochrany. Po novom by sa tak mohli loviť ryby aj na Vtáčích ostrovoch na Sĺňave, či Oravskej priehrade, kde hniezdia vzácne druhy vtákov. Ich vyrušenie by mohlo znamenať stratu stoviek mláďat, opustenie hniezd a zánik ojedinelých kolónií vzácnych druhov. Okrem toho chce novela úplne nelogicky zakázať sprevádzanie turistov sprievodcom bez súhlasu vlastníka pozemkov, zatiaľ čo individuálny pohyb po tých istých trasách je možný. Vzhľadom na rozdrobené vlastníctvo na Slovensku je takýto súhlas takmer nemožné získať. Opatrenie je nielen diskriminačné, ale môže ohroziť udržateľný rozvoj regiónov.

“Neustále legislatívne zmeny bez riadneho a odborného pripomienkovania prinášajú chaos a chyby. Dôsledkom toho je napríklad nefunkčná dobrovoľná stráž slovenskej prírody. Ani pripomienky, ktoré sme nútení podať v krátkom čase a počas sviatkov nenahradia kvalitný legislatívny proces,” upozorňuje Ivana Figuli, právnička Via Iuris.

Zástupcovia enviroorganizácii združených v iniciatíve Zelená väčšina vyzývajú poslancov slovenského parlamentu, aby novelu zákona o ochrane prírody stiahli z rokovania. Novela narúša a rozkladá systém ochrany prírody postupnou, salámovou metódou.

“Jediným správnym riešením je zákon stiahnuť a prepracovať a zároveň prerokovať s odbornou verejnosťou s dostatočným časovým priestorom na prerokovanie tak, aby experti vedeli posúdiť, či zmeny zákona neovplyvnia aj nadväzujúcu legislatívu,” potvrdila Lucia Szabová z Klimatickej koalície, ktorá je súčasťou iniciatívy Zelená väčšina.

Namiesto ďalšieho oslabenia zákona organizácie navrhujú, aby sa napravili chyby, ktoré priniesli predchádzajúce novely.

Jednou z najväčších chýb, ktoré doterajšie novely priniesli je paralyzovanie dobrovoľnej stráže prírody. Žiadame do zákona vrátiť možnosť výkonu dobrovoľnej stráže prírody, ktorá by kontrolovala dodržiavanie zákona. Aktuálne je výkon stráže prírody v niektorých územiach úplne paralyzovaný. Pre dobrovoľných strážcov prírody je takmer nemožné získať pre svoju prácu súhlas vlastníkov pozemkov, keďže tí sú často rozdrobení.

Problémom je aj zavedenie fiktívneho súhlasu v prípade, ak sa orgán ochrany prírody nestihne vyjadriť k výstavbe alebo ťažbe, tak sa to automaticky vníma ako kladné stanovisko. 

Napriek tomu, že iniciatíva Zelená väčšina nesúhlasí s celou novelou zákona a žiada ju stiahnuť, viaceré organizácie pripravili hromadnú pripomienku, ktorej cieľom je opraviť najväčšie chyby predloženej a doposiaľ schválených noviel, ak sa predkladatelia rozhodnú návrh nestiahnuť. 

Verejnosť môže hromadnú pripomienku podpísať najneskôr do štvrtka 24. apríla 2025 do 18:00 hod.

Článok Fingovaný pripomienkovací proces k novele zákona o ochrane prírody, v krátkom čase a cez Veľkú noc je zobrazený ako prvý na Zelenavacsina.sk.

“Zníženie financií na ochranu biodiverzity je veľké zlyhanie ministra Tarabu. Po svojom nástupe na ministerstvo tvrdohlavo a bezdôvodne zastavil výkupy pozemkov v chránených územiach. Zmaril tak veľmi dôležitý finančný mechanizmu, ktorý mal šancu reálne zlepšiť manažment našich národných parkov. Týmto zlým rozhodnutí sme prišli o financie, ktoré nemáme ako nahradiť a tie, čo nám zostali, sa použijú na opatrenie, ktorého reálny prínos pre ochranu prírody je veľmi sporný,” uviedol riaditeľ organizácie Aevis Rastislav Mičaník.

Zrušenie výkupu pozemkov, ktorý mal byť za účelom ich efektívnejšej ochrany, je ukážkovým príkladom nekompetentného rozhodovania ministra Tarabu. Štát prišiel o možnosť vyriešiť časť zásadných problémov v národných parkoch. Tie dlhodobo súvisia so súkromnými pozemkami a obmedzovaním ich vlastníkov v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny. Na výkup pozemkov bolo pôvodne určených 65 miliónov eur. Vlastníci mohli získať peniaze a ich pozemky mali prejsť po odkúpení do vlastníctva štátu a správy národných parkov.

Organizácie upozorňujú, že financie v Pláne obnovy a odolnosti sú výnimočnou príležitosťou pomôcť Slovensku s následkami klimatickej zmeny a adaptácia na ňu. Opatrenia na ochranu klímy a biodiverzity v Pláne obnovy a odolnosti meškajú a namiesto ich plnenia ministerstvo životného prostredia improvizuje, stále iba niečo mení a opakovane vyjednáva s EK ústupky. 

“Riskujeme, že prídeme o ďalšie financie alebo budú vyplytvané na opatrenia, ktoré neprispievajú k ochrane klímy a obyvateľstva pred ich následkami. Kvalitná ochrana prírody a krajiny je niečo, v čom Slovensko zaostáva. Zároveň je však potrebná pre dosiahnutie klimatických cieľov ale aj pre lepšie zvládanie dôsledkov ako sú extrémne suchá, povodne, degradáciu biodiverzity a celkovú kvalitu života obyvateľstva,” uviedla Dana Mareková
z Klimatickej koalície.

Plán obnovy vyžaduje zásadné a najmä funkčne reformy v oblastiach kľúčových pre riešenie klimatickej krízy, transformáciu hospodárstva a odstránenie závislosti od fosílnych palív. Tie si vyžadujú systematické a dlhodobé plánovanie so zapojením vlády aj spoločnosti. Ak sa reformy neudejú, ublíži to našej ekonomike, životnému prostrediu aj ľuďom. 

Ako uzavrela Mareková systematický prístup je súčasnej vláde cudzí. Ďalší míľnik Plánu obnovy, súvisiaci s rozšírením obnoviteľných zdrojov, je toho dôkazom a už v júni nám môže Európska komisia vystaviť ďalšie vysvedčenie. Práce na úprave legislatívy, mapovaní vhodných oblastí aj citlivá komunikácia s dotknutými samosprávami meškajú.

Článok Taraba naďalej zlyháva v Pláne obnovy. Prichádzame o prvé peniaze. je zobrazený ako prvý na Zelenavacsina.sk.

“Dnešné hlasovanie ukázalo, že ochrana slovenskej prírody nie je záujmom tých, čo hlasovali za prijatie novely zákona o ochrane prírody. Ani toto však nemusí byť konečná podoba zákona. Po predošlých skúsenostiach očakávame, že sa ďalšie škodlivé návrhy objavia tesne pred finálnym hlasovaním. Sledujeme ničenie nášho prírodného bohatstva a 77 poslancov a poslankýň s tým nemá problém,” povedala bývalá riaditeľka NP Malá Fatra, Gabriela Kalašová.

Novela, ktorú predložili koaliční poslanci Milan Garaj, Dagmar Kramplová a Adam Lučanský, obsahuje 29 bodov, ktoré škodia prírode a idú proti medzinárodným dohovorom aj stratégii EÚ pre biodiverzitu do roku 2030. Tento legislatívny paškvil pripravený skryte, bez riadneho pripomienkového konania, ignoruje názory odborníkov aj verejnosti.

Najväčšie problémy novely spočívajú v oslabení ochrany národných parkov a biodiverzity, keďže novela ruší princípy bezzásahovosti a nie je v súlade s medzinárodnými normami. Zrušenie predkupného práva štátu v chránených územiach otvára dvere špekulatívnym predajom a developerom, zatiaľ čo jednoduchšie udeľovanie výnimiek na činnosti ohrozujúce chránené druhy a biotopy ide priamo proti európskym predpisom.

Novela zároveň byrokratizuje prírodný turizmus zavedením povinnosti získať súhlas vlastníkov pozemkov na sprevádzanie turistov, čo prakticky znemožní vzdelávací a udržateľný cestovný ruch. Okrem toho zavádza fikciu súhlasu na pastvu hospodárskych zvierat a uvoľňuje podmienky pre lov a usmrcovanie zvierat v mokradiach, čím de facto povoľuje likvidáciu jedného z najohrozenejších ekosystémov. 

“Novela nielenže ignoruje odborné argumenty, ale posúva Slovensko do pozície krajiny, ktorá si neváži prírodné dedičstvo a vlastné medzinárodné záväzky. V kombinácii s oslabením inštitúcií ochrany prírody a hromadným prepúšťaním odborníkov sa ochrana prírody na Slovensku dostáva do kritickej situácie. Zarážajúce je, že táto novela je v skutočnosti návrhom Ministerstva životného prostredia SR. Poslanecký návrh slúži len na to, aby ho nemohla pripomienkovať verejnosť a odborníci. Je to facka nielen ochrane prírody, ale aj legislatívnym postupom,” uviedol Milan Janák z WWF Slovensko.

Dvadsaťosem environmentálnych organizácií a bývalí zamestnanci a zamestnankyne štátnej ochrany prírody v spoločnom liste v marci vyzvali ministerstvo životného prostredia a poslancov a poslankyne parlamentu, aby zastavili ďalšie oslabovanie zákona o ochrane prírody, a aby stiahli sporné novely z rokovania. Zároveň apelujú, aby namiesto toho podporili zmysluplnú ochranu prírody za účasti dotknutých subjektov, verejnosti a odborníkov tak, aby to celkovo prinieslo udržateľný rozvoj a prosperitu regiónom a ich obyvateľom, ako je to obvyklé inde v chránených územiach v Európe a vo svete. V tomto duchu apelovalo na ministerstvo a poslancov aj 155 vedcov a vedkýň. 

Článok 77 poslancov trhá zákon o ochrane prírody ako toaletný papier! je zobrazený ako prvý na Zelenavacsina.sk.

Článok Vedci žiadajú: Zastavme likvidáciu zákona o ochrane prírody a krajiny je zobrazený ako prvý na Zelenavacsina.sk.

Dvadsaťšesť organizácií a skupina bývalých zamestnancov štátnej ochrany prírody preto vyzvali Ministerstvo životného prostredia a poslancov národnej rady, aby prestali zákon oslabovať, pretože tým ničia to najvzácnejšie, čo máme, prírodné bohatstvo Slovenska. „Slovenská príroda je v ohrození a jedným z dôvodov sú neustále a chaotické zmeny v zákone o ochrane prírody a krajiny. Ak chceme pristupovať k ochrane prírody systémovo a odborne, nemôžeme meniť zákon spôsobom, aký vidíme každých pár mesiacov.
Či už išlo o vládne alebo poslanecké návrhy, žiaden z nich neprešiel riadnym pripomienkovaním.

Ďalším problémom je, že veľké zmeny prebiehajú aj prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov, na ktoré nie je možné adekvátne reagovať alebo aspoň upozorniť na chyby, ktoré obsahujú,” uviedla právnička VIA IURIS Ivana Figuli.

Zákon o ochrane prírody a krajiny [1] je jedným zo základných pilierov ochrany životného prostredia v slovenskej legislatíve. Podľa mimovládnych organizácií od nástupu novej vlády dochádza kontinuálne k ničeniu systému ochrany prírody na Slovensku. Jedným z najzávažnejších problémov sú práve zmeny, ktorými pravidelne prechádza zákon o ochrane prírody a krajiny. Novelizovaný bol už štyrikrát a v parlamente sú momentálne v rámci najbližšej schôdze predložené ďalšie dve problematické novely. [2]

„Sledujeme, ako miznú porasty mimo lesov rapídnou rýchlosťou, zjednodušili sa výruby v mestách, dobrovoľná stráž prírody je v podstate znefunkčnená, hrozí, že vzácne druhy nebude mať na niektorých miestach kto ochrániť pred vyrušovaním počas vyvedenia mláďat.

Radikálne sa obmedzila možnosť ovplyvniť alebo zastaviť stavebné projekty
v chránených územiach. To je len začiatok. Teraz máme na stole ďalšie dve novely, kde nás jedna vráti do problémov, ktoré boli s praktickou ochranou národných parkov pred začatím ich reformy a druhá navrhuje takmer tri desiatky zmien, ktoré systematicky oslabujú zákon,” povedala riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.

Jednou z noviel zákona, ktoré sú aktuálne v parlamente, predložila skupina poslancov na čele s Rudolfom Huliakom. V nej sa navrhuje, aby sa štátne pozemky spravované národnými parkami previedli na organizácie, ktorých cieľom nie je ochrana prírody. To by podľa ochranárov vrátilo národné parky späť do situácie pred ich reformou, kedy sa v nich masívne ťažilo drevo a ochrana prírody neustále narážala na rôzne kompetenčné spory a bariéry. Vrátili by sme sa do stavu, kedy výkon ochrany prírody u nás patril medzi najslabšiev Európe a často bol len na oko.

Druhú novelu, ktorú predstavil štátny tajomník Filip Kuffa 3 evidentne pripravilo Ministerstvo životného prostredia, aj keď ju predložili poslanci Adam Lučanský, Milan Garaj a Dagmar Kramplová z poslaneckého klubu SNS. Táto novela obsahuje až 29 zmien, no ich celkový počet nemusí byť konečný, pretože štátny tajomník avizoval ich ďalšie doplnenie a to priamo počas prerokovania novely zákona v parlamente cez pozmeňovacie návrhy.

„Je nemysliteľné, aby sa tak dôležitý zákon menil na počkanie, bez odborných analýz, verejnej diskusie a v rozpore s dlhodobými stratégiami
a medzinárodnými záväzkami Slovenska. V systémovej ochrane prírody výrazne zaostávame a namiesto toho, aby sme sa hýbali dopredu, sa vraciame späť v čase. Čelíme pritom vážnym následkom zmeny klímy
a úbytku biodiverzity a preto by sme mali posilňovať odolnosť prírody, no my ju oslabujeme a devastujeme. Toto je nezodpovený hazard, za ktorý výraznou mierou nesie zodpovednosť Ministerstvo životného prostredia” uviedol Rastislav Mičaník, riaditeľ nadácie Aevis.

Environmentálne organizácie a bývalí zamestnanci štátnej ochrany prírody
v spoločnom liste vyzývajú Ministerstvo životného prostredia a poslancov parlamentu, aby zastavili ďalšie oslabovanie zákona o ochrane prírody, a aby stiahli sporné novely z rokovania. Zároveň apelujú, aby namiesto toho podporili zmysluplnú ochranu prírody za účasti dotknutých subjektov, verejnosti a odborníkov tak, aby to celkovo prinieslo aj udržateľný rozvoj
a prosperitu regiónom a ich obyvateľom, ako je to obvyklé inde v chránených územiach v Európe a vo svete.

Výzva vláde a parlamentu celé znenie

[1] https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK ZZ/2002/543/20250101
[2] Návrh poslancov NR SR Rudolfa HULlAKA, Ivana ŠEVČÍKA, Pavla ĽUPTÁKA a Romana MALATINCA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z.
o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač
669 a návrh poslancov NR SR Milana GARAJA, Dagmar KRAMPLOVEJ a Adama LUČANSKÉHO na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z.
o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 699.

Článok Výzva: Prestaňte oslabovať ochranu zákona o ochrane prírody a krajiny je zobrazený ako prvý na Zelenavacsina.sk.

Minister Tomáš Taraba opakovane tvrdí, že mimovládky kritizujú súčasné vedenie envirorezortu preto, lebo vraj prišli o desiatky miliónov na “pseudoprojekty”. Ochranári preto požiadali ministerstvo životného prostredia o poskytnutie informácií o projektoch, ktoré mimovládne organizácie (MVO) za posledných 10 rokov dostali, a získané dáta zanalyzovali.

“Minister opakovane útočí na mimovládne organizácie s tým, že “vyciciavali” verejné financie. Hovorí odesiatkach miliónoch a niekoľkokrát spomenul vyše 60 miliónov, ktoré si vraj na ministerstve rozdelilo 5 organizácií. Na naše žiadosti, aby svoje tvrdenia podložili, však na ministerstve odpovedať zjavne nevedia a informácie, ktoré nám zverejnili, tomu protirečia,” povedala Lucia Szabová z Klimatickej koalície. Podľa jej vyjadrenia ministra kritizujú pre jeho nekompetentnosť a zlyhania, a nie preto, lebo im zastavil nejaké peniaze. “Je neprípustné, aby minister namiesto riešenia problémov vo svojom rezorte neustále odpútaval pozornosť. Vyzývame ho, aby sa prestal vyhovárať, prestal klamať a aby konečne začal robiť to, čo je jeho povinnosť a za čo berie nemalý plat a odmeny z verejných zdrojov.”

Organizácie od ministerstva dostali zmiešaný zoznam projektov, z ktorého vyplýva, že MVO za desať rokov z rôznych európskych aj štátnych zdrojov získali spolu 50 miliónov eur. V nich sú však zarátané aj financie, ktoré si organizácie samy vysúťažili a priniesli na Slovensko cez rôzne európske dotačné schémy. Sú to rôzne projekty, od ochrany prírody cez vzdelávacie aktivity až po zateplenie škôl. Niektoré nerealizujú priamo environmentálne MVO, ale aj školy, domy seniorov a podobne.

Mimovládky za tieto financie do značnej miery suplujú štát, vytvárajú pracovné miesta, podporujú rozvoj a lokálnu ekonomiku v regiónoch a zlepšujú kvalitu životného prostredia aj života obyvateľov. Takáto činnosť je bežná aj v iných oblastiach, nielen v životnom prostredí.

Spolupráca mimovládok a štátu je funkčným a efektívnym spôsobom na zabezpečenie verejných služieb. Podľa vyjadrenia zástupcov a zástupkýň organizácií tento pohľad na mimovládky ale Tomáš Taraba zjavne nechápe. “Do oblasti životného prostredia išlo za posledných približne desať rokov na Slovensku viac ako 5,6 miliardy eur z rôznych prevažne európskych fondov. Z toho na mimovládne ochranárske organizácie išlo len zhruba 53 miliónov eur, čo je menej ako jedno percento z týchto fondov. Minister Taraba by mal venovať svoju pozornosť a riešiť najmä tých 99 % peňazí pre štát, samosprávy a súkromné firmy, a nielen to menej ako 1 % prostriedkov pre občianske organizácie,” povedal Juraj Melichár, koordinátor Priateľov Zeme – CEPA.

Podľa Marcela Zajaca z Ekofóra, súčasné vedenie ministerstva systematicky podkopáva základné princípy ochrany životného prostredia a neplní svoju úlohu. “Okrem pár drobných výnimiek nevidíme zo strany ministerstva životného prostredia pokrok v ochrane klímy, biodiverzity ani reálnu snahu o udržateľnejšie hospodárstvo či lepšiu ochranu strategických prírodných zdrojov a národných parkov. Vidíme skôr opatrenia, ktoré plnia predstavy investorov, lesníkov a poľovníkov. Pretláčajú sa zlé návrhy zákonov, ktoré oslabujú ochranu prírody a účasť verejnosti v rôznych procesoch participácie a zároveň obmedzujú kontrolu dodržiavania zákonov. Vnímame tiež dehonestujúce tvrdenia o občianskych organizáciách, ktoré sú často nepodložené a zavádzajúce. Ak minister tvrdí, že mimovládky “ryžovali” na štáte, jednoducho nehovorí pravdu.”

Brífing: Útoky na financovanie enviro MVOna stiahnutie

Článok Prestaňte zavádzať o mimovládkach a začnite riešiť skutočné problémy je zobrazený ako prvý na Zelenavacsina.sk.